Malý Ganek (nesprávne Malý Gánok, poľ. Mały Ganek, nem. Kleiner Ganek, maď. Kis Ganek) je severozápadný satelit (Veľkého) Ganku vo Vysokých Tatrách. Od masívu Vysoká ho delí Rumanovo sedlo, od Prostredného Ganku Malá Ganková štrbina a na severe z neho vybieha samostatný bočný hrebeň medzi Ťažkú a Bielovodskú dolinu. Z južnej strany leží pod Malým Gankom severovýchodné odvetvie Zlomísk a Rumanova dolinka.[1]
Názov
Gang, „gánok“ znamená ľudový zastaraný slovenský pojem pre verandu, v regionálnom dialekte sa vyslovuje „ganek“. Vzťahuje sa na typickú terasu, sutinovú rampu, ktorá pozdĺžne pretína severozápadnú stenu Malého Ganku vo výške takmer 300 metrov nad Ťažkou dolinou. Nazývame ju Galériou Ganku. Názov prešiel do literatúry a kartografie vo svojej miestnej nárečovej forme. Nakoľko známejšia a správnejšia forma názvu „gánok“ je už archaická, rešpektuje sa všeobecne ľudový názov „ganek“ aj v ustálenej tatranskej zemepisnej nomenklatúre. Adjektívum „malý“ diferencuje tento vrchol od susedného Prostredného Ganku a od najvyššieho štítu masívu, od Ganku.[1]
Výstupy
Nedá sa predpokladať, že by na jeho vrchole stáli dávni hľadači pokladov, a tak prvými doloženými turistami na jeho vrchole boli Poliaci Karol Potkański s horskými vodcami Jęndrzejom Walom ml. a Janom Bachledom Tajberom. Bolo to 25. augusta 1892, keď sa rozhodli vystúpiť na (Veľký) Ganek západným hrebeňom z Rumanovho sedla. Severovýchodná stena pod Galériou Ganku je však oveľa väčší horolezecký problém.[2]
Turistika
Výstup na štít je možný len s horským vodcom. Najľahšia túra (0+), ale dosť exponovaná, vedie do Gankovej štrbiny, širokého sedla medzi Rumanovým štítom a Gankom a potom po hrebeni na vrchol.[3]
Galéria
-
Vľavo hore
Prostredný hrot, uprostred
Bradavica, vpravo vzadu
Gerlach a pod ním
Ganek.
-
Zľava Západný železný štít,
Zlobivá,
Rumanov štít,
Ganek, v pozadí vpravo
Rysy a
Malé Rysy.
-
Hviezdoslavov vodopád, sprava
Ganek,
Rumanov štít a
Zlobivá.
-
Pohľad zo severu, zľava
Rumanov štít a
Ganek, uprostred
Vysoká (mrak) a
Ťažký štít, vpravo
Rysy.
Referencie
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ ANDRÁŠI, Július; ANDRÁŠI, Arno. Tatranské vrcholy, vysokhorský sprievodca. Bratislava : Šport, 1973. 77-025-7311-6.
Externé odkazy