preklad:Ménas, syn Aianta z Pergamonu zhotovil.[4]
Náleziskom tejto sochy bola archeologická lokalita starovekého lýdskeho mesta Magnésia pod Sipylom (dnes Manisa, Turecko) [5] Socha je vytesaná z jemného bieleho mramoru (výška tela 1,9 m, výška hlavy 42 cm, obe časti sa našli oddelene[5]). Ľavá ruka sochy zviera rukoväť dnes už chýbajúceho meča a je pravdepodobné, že pravá ruka, ktorá chýba, držala bronzový oštep.[2] Ménas zobrazil Alexandra Veľkého v podobe boha Apolóna a rad otvorov okolo hlavy prezrádza, že boh bol pravdepodobne korunovaný vavrínovým vencom z kovu.[6][1]
Nápis na mramorovom podstavci zo sochy pripisujúci dielo pergamskému sochárovi datujú do 3. stor. pred Kr.[7] Z toho sa dá usúdiť, že socha Alexandra je pergamského pôvodu (niektoré z najvýznamnejších diel vyrobili v Pergamone a toto obdobie sa často označuje ako helenistický „barok“[8]).[6] Socha sa v súčasnosti nachádza archeologickom múzeu v Istanbule[9] pod inv. číslom 709.[3]
Referencie a bibliografia
↑ abcAndrew Stewart. Faces of Power. Berkeley : University of California Press, 1993. ISBN 978-05-2006-851-3. S. 335.
↑ abLale Surmen Aran, Tankut Aran. Rick Steves Istanbul. London : Hachette UK, 2020. ISBN 978-16-4171-371-9. S. 232.
↑ abSimon Swain, George Boys-Stones, Jas Elsner, Antonella Ghersetti, Robert Hoyland, Ian Repath. Seeing the Face, Seeing the Soul. Oxford : OUP Oxford, 2007. ISBN 978-01-9156-949-4. S. 214.
↑Inscriptiones Regions: Asia Minor: Lydia, TAM V,2 1358[1]
↑ abClyde E. Fant, Mitchell G. Reddish. Lost Treasures of the Bible. Grand Rapids : Wm. B. Eerdmans Publishing, 2008. ISBN 978-08-0282-881-1. S. 289.
↑ abEkrem Akurgal. Ancient Civilisations and Ruins of Turkey. Istambul : Mobil Oil Türk A. Ş., 1969. S. 45.
↑Kurt Gebauer. Alexanderbildnis und Alexandertypus. Norderstedt : BoD – Books on Demand, 2013. ISBN 978-39-5491-208-7. S. 95.
↑Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 393.
↑Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, MENAS. - 1[2]