Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO) je sonda, ktorú americká agentúra NASA vyslala na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Štart sa uskutočnil 18. júna 2009[1] a satelit do vesmíru vyniesla raketa Atlas V. LRO je prvou misiou vízie vesmírneho prieskumu (Vision for Space Exploration) deklarovanej G. Bushom v roku 2004. Cieľom misie je podporiť túto víziu. Úlohou LRO je mapovať povrch Mesiaca a hľadať možné miesta na pristátie ľudskej posádky - návrat ľudí na Mesiac.
Predbežná podoba bola dokončená vo februári 2006 a kritický design bol dokončený v novembri 2006.
Hlavné úlohy misie
Globálna topografia Mesiaca
Charakteristika vesmírnej radiácie na orbite Mesiaca
Prieskum polárnych regiónov vrátane možných zásob vodného ľadu a času slnečného svitu
Mapovanie pri vysokom rozlíšení (max 0,5 m), ktoré pomôže v budúcnosti vybrať miesta pre pilotované pristátie
Vývoj prebiehal v laboratóriu NASA, Goddard Space Flight Center. LRO bude krúžiť okolo Mesiaca na polárnej dráhe a dĺžka hlavnej misie je jeden rok. Po ukončení hlavnej misie môže LRO slúžiť ako komunikačný satelit pre iné pozemné misie na Mesiac, ako pozemné sondy alebo rovery podobné MER.
Opis sondy
Vedecké vybavenie sondy
Sonda nesie súbor šiestich vedeckých prístrojov a jeden technologický experiment:
CRaTER - prvotný cieľ CRaTERu bude charakterizovať globálne lunárne radiačné prostredie a jeho biologické účinky.
DLRE - merať termálne emisie mesačného povrchu
LAMP - pozorovať povrch Mesiaca v ultrafialovom pásme, pátrať po zdrojoch ľadu.
LEND - meranie, tvorba máp, detekcia možných podpovrchových zásob vody.
LOLA - poskytuje presný globálnej lunárny topografický model a súradnicovú sieť, ktorá bude slúžiť na jeho pochopenie.
Mini-RF - má demonštrovať nové ľahké SAR a komunikačné technológie, lokalizuje potenciálny vodný ľad.
Mapovanie povrchu Mesiaca vo vysokom rozlíšení umožní vidieť niektoré väčšie kusy vybavenia, ktoré tu zostali od poslednej výpravy na Mesiac.
Priebeh letu
Štart sondy LRO sa uskutočnil 18. júna2009 v čase 21:32:00 UT. O 21:46:06 UT bola sonda aj s 2. stupňom rakety navedená na vyčkávaciu dráhu. Znovuzažihnutý druhý stupeň potom naviedol teleso na translunárnu dráhu. Od vtedy už nepotrebného 2. raketového stupňa sa vlastné teleso sondy oddelilo v čase 22:16:45 UT.[2]
Na ceste k Mesiacu sonda vyklopila a rozložila panel fotovoltaických batérií a tiež parabolickú anténu. Nasledujúci deň po štarte, v čase 22:16 UT prebehla prvá, 38-sekundová korekcia dráhy. 23. júna bola sonda navedená na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Štyridsať minút trvajúci manéver dostal sondu na dočasnú dráhu v tvare výstrednej elipsy. Túto dráhu sonda potom ešte niekoľkokrát výrazne upravovala. 30. júna sa zapli kamery sondy a vznikli prvé zábery povrchu. V priebehu júla a augusta 2009 sa testovali systémy sondy a prebiehala kalibrácia jej prístrojov.
17. júla NASA zverejnila prvé snímky povrchu Mesiaca vytvorené sondou LRO, ktoré zachytávajú miesta pristátí pilotovaných kozmických lodí programu Apollo. Na snímkach sú viditeľné štartovacie časti lunárnych modulov, ktoré zostali na povrchu a dlhé tiene, ktoré vrhajú. V mieste pristátia Apolla 14 sa dajú zreteľne vidieť dokonca aj stopy astronautov.[3]
Miesto pristátia Apollo 11, prvej pilotovanej výpravy na Mesiac
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lunar Reconnaissance Orbiter na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
