Lunar Orbiter 4 bola umelá družica Mesiaca, vyslaná agentúrou NASA v roku 1967. V katalógu COSPAR dostala označenie 1967-041A. Družica mala za úlohu uskutočniť podrobnú fotodokumentáciu povrchu Mesiaca a pokračovať v práci začatej predchádzajúcimi misiami Lunar Orbiter 1 až 3.
Základné údaje
Označenie Lunar Orbiter mala kvôli zvolenej orbite okolo Mesiaca. Jej váha bola 390 kg. Okrem iného bola vybavená brzdiacim motorom a fotografickým systémom. Dva objektívy umožňovali snímať detaily s veľkosťou 1 metra z výšky 80 km. Na 70 mm film sa zmestilo 200 dvojexpozícií, ktoré boli rádiovou cestou odosielané na Zem.
Priebeh misie
Sonda odštartovala 4. mája 1967 pomocou nosnej rakety Atlas s urýchľovacím stupňom Agena D. Z parkovacej dráhy pri Zemi bola navedená na obežnú dráhu okolo Mesiaca. Prvá korekcia dráhy sa uskutočnila 5. mája, tretia o tri dni neskôr. Dostala sa tak na neobvyklú dráhu vo výške 2 612 – 6 186 km a z nej začala s vyhotovovaním prvej série 270 ks snímok privrátenej aj odvrátenej strany Mesiaca. Potom bola dráha sondy dvoma korekciami znížená na 80 – 3 200 km kvôli sledovaniu štruktúry gravitačného poľa.
Po vyčerpaní pohonných látok potrebných pre zmeny polohy sondy bol zapálený brzdiaci motor a sonda skončila voľným pádom 6. októbra 1967 rozbitá na povrchu Mesiaca.
Galéria
-
Štart sondy Lunar Orbiter 4 pomocou rakety Atlas-Agena, 4. máj 1967
-
Pohľad na Zem a Mesiac zo sondy Lunar Orbiter 4, vylepšené projektom LOIRP
-
Kráter Williams a okolité krátery, 16. máj 1967
-
Pohľad zo sondy Lunar Orbiter 4 na kráter Piazzi Smyth, 19. máj 1967
-
Kráter Wichmann, 21. máj 1967
-
Snímok krátera Stadius vylepšený projektom LOIRP
-
Mare Orientale na odvrátenej strane Mesiaca, máj 1967
-
Kráter Aristarchus a Vallis Schröteri zo sondy Lunar Orbiter 4, máj 1967
Odkazy
Referencie
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lunar Orbiter 4 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Literatúra
- Petr Lála, Antonín Vítek. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.
Externé odkazy