C-5M Super Galaxy je upravená verzia s novými motormi a modernizovanou avionikou s životnosťou do roku 2040.
C-5 Galaxy je v službe United States Air Force od roku 1969. V tom čase bol používaný ako podpora amerických vojenských operácií vo všetkých hlavných konfliktoch, vrátane Vietnamu, Iraku, Juhoslávie a Afganistanu, rovnako ako podpora spriaznených krajín ako Izrael počas Jomkipurskej vojny a v operáciách NATO v druhej vojne v Perzskom zálive. C-5 Galaxy je tiež používané na distribúciu humanitárnej pomoci a podporu pre program Space Shuttle agentúry NASA.
V roku 1961 oslovila americká armáda niekoľko leteckých spoločností s požiadavkou na vývoj obrieho transportného lietadla, ktoré by nahradilo dosluhujúci Douglas C-133 Cargomaster a doplnilo by v rovnakom období zavádzané lietadlo Lockheed C-141 Starlifter, ktorého interiér nebol pre niektoré transportované zariadenia dostatočne priestranný. Svoje návrhy poslala spoločnostiam Boeing, Douglas, General Dynamics, Lockheed a Martin Marietta, z ktorých do ďalších kôl výberového konania postúpili Boeing, Douglas a Lockheed. Z prihlásených výrobcov motorov General Electric, Curtiss-Wright Corporation a Pratt & Whitney postúpili spoločnosti General Electric a Pratt & Whitney. Po spracovaní pripomienok a vyhotovení nových návrhov bol nakoniec vybraný Lockheed a ako dodávateľ motorov General Electric.[3]
Prvý skutočný prototyp C-5A (číslo 66-8303) bol dokončený dňa 2. marca 1968[4] a prvýkrát vzlietol dňa 30. júna 1968. Sériová výroba sa začala v decembri 1969, prvý hotový stroj potom prevzala v júni 1970 437th Airlift Wing, Charleston Air Force Base, SC (437. zásobovacia letka pri Charlestonskej leteckej základni v Južnej Karolíne). Počas statických a únavových skúšok vykonávaných už po po dodaní prvých kusov americkej armáde sa objavili na krídlach praskliny,[5] pre všetky C-5A tak bolo obmedzené maximálne konštrukčné zaťaženie na 80%. Novo vyvinuté krídla, u ktorých boli oproti pôvodnej konštrukcii využité nové hliníkové zliatiny, boli u všetkých C-5A vymenené v rokoch 1980 - 1987.[6][7]
V januári 1986 bola dodaná prvá verzia C-5B, ktorá má už zosilnené krídla a modernizovanú avioniku a motory.
Verzie
Lockheed C-5A
C-5A
Pôvodná verzia C-5, dodaných bolo 81 kusov, na 77 z nich bolo nutné v rokoch 1980-87 vymeniť krídla (pozri vyššie).
C-5B
C-5B je vylepšenou verziou C-5A. Popri všetkých vylepšeniach, ktorých sa počas výroby dočkala C-5A (vrátane zosilnených krídel), dostala C-5B modernizované motory a novú avioniku. Od roku 1986 do roku 1989 bolo dodaných 50 kusov.[8][9]
C-5C
C-5C je špeciálne upravený variant na prepravu nadrozmerných nákladov. Dve C-5 (čísla 68-0213 a 68-0216) boli upravené tak, aby mali väčšiu vnútornú nákladnú kapacitu (napríklad na prepravu satelitov NASA). Hlavné zmeny pozostávali v odstránení zadného poschodia pre cestujúcich, inštaláciou nových nákladných vrát s delením uprostred a novej zadnej prepážke, ktorá bola umiestnená viac vzadu.[10] Obidve C-5C sú umiestnené na Travis Air Force Base v Kalifornii. V januári 2007 bola na variante s číslom 68-0216 modernizovaná avionika.[8]
C-5M Super Galaxy
Ide o modernizované už vyrábané lietadlá verzií C-5B, C-5C a niektorých C-5A. Modernizácia tu spočíva v osadení novej avioniky a nových výkonnejších motorov, čím sa zvýšilo užitočné zaťaženie, zlepšila sa stúpavosť a dolet. Tiež sa zrýchlil štart a tým sa aj skrátila minimálna vzletová plocha. Prvá modernizácia na C-5M bola dokončená dňa 16. mája 2006 a toto modernizované Galaxy vzlietlo dňa 19. júna 2006.
Špecifikácie (C-5B)
Údaje z USAF fact sheet,[11] Lockheed-Martin C-5,[12] International Directory of Military Aircraft,[13] a Quest for Performance.[14]
Hlavné charakteristiky
Posádka: 8 zvyčajne (pilot, prvý pilot, kopilot, dvaja leteckí inžinieri, traja nakladači) 4 minimum (pilot, kopilot, dvaja leteckí inžinieri)
↑Frawley, Gerald. The International Directory of Military Aircraft, 2002/2003. Fishwick, Act, Australia: Aerospace Publications, 2002. ISBN 1-875671-55-2.
