|
Lazany (Kláštor pod Znievom)
Lazany sú pôvodne samostatná obec v okrese Martin. V roku 1971 boli zlúčené so susednou obcou Kláštor pod Znievom.
Polohopis
Nachádza sa v západnej časti Turčianskej kotliny, severozápadne od centra Kláštora pod Znievom, v údolí potoka Vríca na juhovýchodnom úpätí Malej Fatry. Kataster bývalej obce sa nachádza v rozmedzí nadmorských výšok 478 – 1 217 m n. m., pričom stred obce sa nachádzal v nadmorskej výške 515 m n. m.
[1]
Prírodné pomery
Kataster bývalej obce tvoria druhohorné naplaveniny potoka Vríca, tvoriace mohutný náplavový kužeľ. Úpätia malej Fatry porastajú bučiny, jedľobučiny a vo vrcholových častiach smrečiny. Pôdy tvoria rendziny, pararendziny a hnedé lesné pôdy.[1]
V roku 1899 našiel lekár a učiteľ na miestnom gymnáziu Imrich Matej Korauš v chotári Lazian 19 kusov meteoritov, z nich najťažší vážil „viac centov“ a druhý najťažší 4,5 kg. Podľa záznamu meteority odovzdal SNM v Martine,[2] no v roku 2014 už sa uvádzajú ako stratené.[3]
Dejiny
Po prvýkrát sa obec spomína v roku 1252 ako Terra quique villarum, vtedy patrila prepoštstvu v Kláštore pod Znievom. V roku 1715 mala 21 domácností, v roku 1785 48 domov a 405 obyvateľov, 1828 54 domov a 429 obyvateľov. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, známi boli ako olejkári a šafraníci.[1] Po objavení zlata v Kremnických vrchoch začali horný Turiec osídľovať rodiny nemeckých banských úradníkov a robotníkov, z ktorých sa niekoľko usadilo aj v Lazanoch. Po druhej svetovej vojne bola väčšina nemeckého obyvateľstva vysídlená a s ňou aj tá časť z Lazian (dobrým príkladom tohto vysídľovania je obec Hadviga, ktorá kvôli nemu prakticky zanikla). Možno tu nájsť niekoľko zachovalých objektov ľudovej architektúry. V roku 1958 bolo v obci založené jednotné roľnícke družstvo.[1]
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Šafranícky dom, jednopodlažná barokovo-klasicistická stavba na nepravidelnom pôdoryse s valbovou strechou z konca 18. storočia.[4] Dom patril bohatej rodine Országhovcov, šafraníkov a kupcov. Vznikol spojením dvoch domov, ktoré získali jednotnú klasicistickú fasádu v prvej polovici 19. storočia. Objekt má dva oblúkové vstupy so šambránami. Fasáda je vertikálne členená rustikou, okná majú profilované šambrány.[5]
- Kaplnka sv. Jozefa, jednopriestorová stavba s polygonálne ukončeným záverom z roku 1826.[6] Kaplnka má neogoticky upravené fasády. Nárožia sú zvýraznené kvádrovaním, ktoré je ukončené vežicami, portál je riešený ako lomená oblúk s profilovanou šambránou. Okná sú tiež ukončené lomeným oblúkom.
Osobnosti obce
Rodáci
- Ján Országh, (* 1816 – † 1888), rímskokatolícky kňaz
- Gabriel Volko (* 1873 – † 1960), obchodník, verejný činiteľ, politik HSĽS
- Juraj Tatár (* 1894 – † 1980), matematik, fyzik a pedagóg.
- Juraj Krutek, (* 1904 – † 1981), akademický maliar
- Albert Pavol Mamatej, (* 1870 – † 1923), slovenský exilový politik
Galéria
Zdroje
Referencie
- ↑ a b c d e f ENCYKLOPEDICKÝ ÚSTAV SAV. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1977.
- ↑ KORAUŠ, Imrich Matej. Meteority. Sborník Musealnej slovenskej spoločnosti, február 1900, roč. 3, čís. 1, s. 2. Dostupné online [cit. 2023-10-27]. ISSN 1337-8651.
- ↑ Tóth, Juraj. Slovenské meteority a bolidy - historické záznamy. Esemestník, 2014, roč. 3, čís. 1, s. 19. Dostupné online [cit. 2023-10-27]. ISSN 1338-7189.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Remeselnícky dom - šafranícky. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Ľubica Szerdová-Veľasová. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 383 – 384.
- ↑ Kláštor pod Znievom. In: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku - okres Martin. Ed. Michaela Kalinová, Veronika Kapišinská, Maroš Mačuha, Ľubica Szerdová-Veľasová, Ján Zachar. Bratislava : Pamiatkový úrad SR, SLOVART, 2012. ISBN 978-80-556-0784-9. S. 341.
Externé odkazy
|
|
.jpg){kind=link}