koláž, Juan Gris 1914Juan GrisBohumil Kubišta 1912
Kubizmus bolo avantgardné umelecké hnutie, ktoré poníma výtvarné umenie revolučným spôsobom. Princíp kubizmu spočíva v jeho priestorovej koncepcii diela, predmet nezobrazuje len z jedného uhla, ale z mnohých uhlov súčasne. Zároveň znamenal aj obrovskú zmenu v prístupe ku skutočnosti, nielen vo videní, ale predovšetkým v práci s realitou. Zobrazovaný predmet bol rozkladaný až na najjednoduchšie geometrické tvary (predovšetkým kocky – latinsky cubus), ktoré boli potom pomocou fantázie skladané do obrazu, preto zobrazené predmety pôsobia dojmom, že sú deformované a objavujú sa zároveň z niekoľkých pohľadov. Problém nastal pri predmetoch, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu, pretože potom vznikalo mnoho priehľadov s neobvyklými uhlami pohľadu.
Kubizmus sa snažil počítať aj so štvrtou dimenziou (ovplyvnené A. Einsteinom) a s nekonečnom. Preto kubizmus musel riešiť nové problémy perspektívy a vytváral nové priestorové vzťahy medzi predmetmi. Einstein sa od neho dištancuje vyhlásením: "Nový spôsob vyjadrovania v umení nemá nič spoločné s teóriou relativity."
Kubizmus mal veľký dosah na umelcov prvých desaťročí 20. storočia, a tým ovplyvnil (priamo či nepriamo) vývoj nových umeleckých štýlov (futurizmus, konštruktivizmus a expresionizmus). Jedine v Česku a na Slovensku sa stal kubizmus tzv. národným architektonickým slohom 1. ČSR. V Česku sa prejavil i v ďalších oblastiach ako interiérový, knižný a odevný dizajn. Predmety dennej potreby tvarované v kubistickom duchu sa stali reprezentantom nového spoločenského štýlu, aký nemá paralelu v iných krajinách.
História kubizmu
Pretože kubizmus bol smer, v ktorom literatúra nemala veľký vplyv, nemá žiadny presne vymedzený začiatok (nevyšiel mu žiadny manifest…).
Prvé impulzy, ktorými bol kubizmus ovplyvnený, sú približne v roku 1906 pri dielach, ktoré počas svojich štúdií v Paríži vytvárali Georges Braque (Francúz) a Pablo Picasso (Španiel). Spočiatku bola ich tvorba od seba nezávislá, oboch ovplyvnil Paul Cézanne a africké domorodé umenie. V roku 1907 začali pracovať spoločne a zostali spolu až do vypuknutia prvej svetovej vojny (1914).
Termín „kubizmus“ ako prvý použil francúzsky kritik umenia Louis Vauxcelles v roku 1908 (ako „bizarreries cubiques“ = "kockovité čudnosti"). Toto použitie bolo myslené hanlivo. Neskôr bol termín prijatý, aj keď sa jeho zakladateľom nepáčil.
Kubistické hnutie sa aj vďaka podpore H. Kahnweilera (obchodník s umením) rýchle rozšírilo a po roku 1910 sa dá hovoriť o kubistickej škole.
Podľa tvorby delíme kubizmus na:
Pre-kubizmus – (1906 – 1909), toto obdobie spustili kubisti Georges Braque a Pablo Picasso. V období, kedy kubizmus vznikal, sú diela ovplyvnené predchádzajúcimi maliarskymi trendmi, dochádza k objavovaniu kubistickej perspektívy (napr. Pablo Picasso – Ženský akt). Postupne sa zobrazované predmety obmedzujú na základné geometrické tvary, z farieb sa používali iba odtiene sivej a hnedej farby.
Analytický kubizmus (1909 – 1912), v tomto období kubizmus nebol abstraktným umením, farba sa stále takmer nepoužívala. Dochádza k čiastočnej abstrakcii, čiže zobrazované predmety sú nahradzované inými podobnými predmetmi. Zobrazovaný predmet je rozložený na jednotlivé geometrické tvary, ktoré sú potom zobrazené neperspektívne vedľa seba.
Syntetický kubizmus (tiež vrcholný) (1912 – 1914) – v tejto fáze sa kubizmus priblížil k abstrakcii, napriek tomu je preň stále dôležitý zobrazovaný predmet, ktorý sa skladá z línií a plôch. Objavuje sa koláž a s ňou aj farba.
Orfizmus – toto obdobie dospelo k úplnej abstrakcii, využíva farby. Umelci už nenapodobňujú ani sa nijakým spôsobom nesnažia rozkladať či znovu skladať reálny predmet, tým sa vlastne jednotlivé maliarske prvky stali celkom nezávislé od reality.
Po roku 1923 došlo k ďalšiemu rozvoju kubizmu, no už to nebol čistý kubizmus, ale kubizmus niečím ovplyvnený napr. imaginatívny kubizmus je ovplyvnený surrealizmom.
Neskôr kubizmus ovplyvnil rané dielo niektorých umelcov Generácie 1909. Kubistická racionálna konštruktívnosť a disciplína poznačila aj mladú umeleckú generáciu v polovici 50. rokov. V oblasti knižného dizajnu a typografie vytvoril v prvej polovici 20. st. Martin Benka množstvo zaujímavých experimentálnych fontov a dizajnérskych úprav kníh, ktoré sú evidentne ovplyvnené kubistickou ideou, fonty však často neboli použité. Azda najznámejším použitím Benkovho kubistického písma je oficiálny font názvu Slovenská akadémia vied. Martin Benka sa venoval aj tvorbe huslí, v kontexte kubizmu zaujme fakt, že vytvoril aj niekoľko jedinečných kubistických huslí, od roku 1945 – 1963.
Literatúra
Kubizmus literatúru príliš neoslovil, preto vzniklo veľmi málo diel spojených s týmto hnutím. Pre kubistické básne nie je rozhodujúci význam ani melodickosť, ale obraz, preto sú básne kubistov netradičné z hľadiska svojho tvaru (často tvorili z písmen obrazce, ktoré boli vo vzťahu k danej básni). Dôraz sa kládol na dynamiku a fantáziu. Obľúbeným básnickým prostriedkom sa stala tzv. voľná asociácia predstáv, pomocou ktorej chceli vyjadriť nejaké „nadskutočno“.
Niektorí architekti boli veľmi výrazne ovplyvnení kubizmom, ich stavby samozrejme museli byť predovšetkým funkčné, preto sa nedá hovoriť o čistom kubizme. Architekti tvoriaci pod vplyvom kubizmu vytvárali zvláštne diela, ktoré pôsobia veľmi silným dojmom. V prvorepublikovom Československu zohral kubizmus a najmä jeho ďalší variant rondokubizmus, vyznačujúci sa kruhovými terčami používanými na fasádach budov, úlohu tzv. národného štýlu, ktorý mal za cieľ vyjadriť rozvíjajúcu sa dynamiku nového štátu. Z tohto obdobia sa nachádza i množstvo kubistických stavieb v Bratislave. Žiaľ, mnohé z nich sú nedocenené a v zlom stave.
V architektúre však ešte existuje pojem kubistická architektúra v širšom zmysle, ktorá sa vyznačuje kubistickým stvárnením stavebných hmôt, používaním základných geometrických tvarov a hmôt (trojuholník, štvorec, kruh, kocka…). Patria sem niektoré diela sovietskeho konštruktivizmu, holandskej skupiny De Stijl, Le Corbusiera a pod.
.jpg)
