Krátka mluvnica slovenská je kodifikačná príručka z roku 1852. Predstavuje základ jazykového zjednotenia Slovákov. Ide o prvú kolektívne schválenú príručku spisovného slovenského jazyka, prostredníctvom ktorej sa uskutočnila hodžovsko-hattalovská reforma.[1] Cieľom tejto reformy bolo nahradiť Štúrov fonetický pravopis historickým a etymologickým, aký mala zo slovanských jazykov čeština, poľština i ruština a tým zmierniť prevrat v spisovnom jazyku.[2] Martin Hattala v nej opísal novú kodifikáciu spisovnej slovenčiny. Pozornosť sa venuje hláskosloviu či morfológii jazyka.
