Dielo architekta Istvána Medgyaszaya, ktorý sa stal slávnym predovšetkým vďaka smelému používaniu vtedajšieho nového materiálu na území Uhorska, železobetónu. Pri tejto stavbe ale železobetón nehrá až takú závažnú úlohu, ako pri skorších. Tento kostol môže predstavovať v Medgyaszayovom diele začiatok novej etapy. So zvýšeným záujmom sa obracia k možnostiam využitia dreva v staviteľstve.
Dejiny
Dnešný kostol sv. Ladislava stojí na mieste starého barokového kostola, ktorý pochádzal z roku 1718 a po zemetrasení v roku 1763 bol reštaurovaný. Starý kostol v roku 1911 vyhorel v dôsledku veľkého požiaru, ktorý zničil aj množstvo iných stavieb. Zhorela aj budova fary, novú postavili súčasne s kostolom na základe Medgyaszayovho návrhu. Vykonávací projekt vypracoval Boldoghy Gyula s kolegom.
Nový kostol je secesná stavba, inšpirovaná v jadre sedmohradskougotickou architektúrou. Pôdorys kostola tvorí oktogón so štyrmi ramenami v podobe kríža, z ktorých jedno je predĺžené (tým je určená pozdĺžna os a hlavný vchod do kostola), a polygonálnasakristia medzi ramenami kríža zo severozápadnej strany.
Interiér kostola
Vnútorný priestor je zaklenutý drevenou kupolou. Tmavý farebný tón kupoly je v kontraste s bielymi plochami obvodových múrov, z ktorých sa ramená kríža otvárajú mierne stlačeným tudorovským oblúkom. Drevená klenba bočných priestorov sleduje tvar tohto oblúka. Chóry od centrálneho priestoru oddeľuje drevené vyrezávané zábradlie s ľudovými motívmi. Tie isté motívy zdobia aj kazateľnicu (pôvodná bola zničená, nedávno ju nahradili kópiou). Chóry a drevený trámový strop bočných priestorov spočívajú na štíhlych drevených pilieroch s volútovými hlavicami, ktorých výzdobu inšpirovalo ľudové, predovšetkým transylvánskeumenie.
Konštrukcia kostola
Vnútorná priestorová skladba a vonkajšia hmota kostola tvoria organickú jednotu - exteriér je vlastne vyjadrením podstaty interiéru, i keď klenbová sústava sa do exteriéru úplne zhodne nepremieta. Kupolu zakrýva stanová strecha vo vrchole s nefunkčnou lucernou na polygonálnom pôdoryse; valenú lomenú klenbu bočných priestorov uzatvára valbová, resp. polovalbová strecha. Hladké plochy stien kostola člení len rytmický systém okenných otvorov ukončených plným oblúkom s primeranými proporciami, ktorý potvrdzuje premyslenú kompozíciu priestoru a hmoty. Ozdobné motívy sa nachádzajú len na drevených článkoch s konštrukčnou funkciou, v exteriéri sú to konzoly podopierajúce strechu. Drevené konštrukčné články sú odrazom výsledkov Medgyaszayových teoretických úvah, v ktorých sa zaoberal umeleckou interpretáciou rôznych stavebných konštrukcií.
Svedčí o tom predovšetkým konštrukcia a tvarová interpretácia drevenej kupoly v novom chápaní. Drevený strop s konzolami vnímame ako zámerný kontrast s čistým priestorom.
