Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
Dá sa predpokladať, že Preseľany mali farský kostol už okolo roku 1250, keďže patrónom kostola sa stala Alžbeta Uhorská z rodu Arpádovcov. Kostol v Preseľanoch sa prvý krát spomína v Štatútoch Ostrihomskej Kapituly v roku 1397. Vznikol ako katolícky niekedy v roku 1322, lebo bohoslužby v ňom konali benediktíni z Ludaníc. V Preseľanoch mali časť svojho domínia a druhá časť patrila kráľovskému hradu v Oponiciach. V Oláhovej vizitácii v roku 1562 sa spomína už aj fara a farár Jakub. Kostol bol postavený ako ranogotická stavba. Vybudovali ho z pieskovca.
7. mája 1682 sa stala v kostole tragédia. Turci, ktorí spolu s vojskami Tököliho tiahli na pomoc vojskám pri Viedni sa zastavili aj v Preseľanoch. V tom čase bolo v kostole zhromaždených veľa utečencov z okolia Nitry, kde hľadali útočisko pred násilím. Za účasti kazateľa Hieronyma Poláčka z Hlohoveckého františkánskeho kláštora sa konali pobožnosti. Vojaci popravili okrem niektorých veriacich aj miništrantov, a kazateľovi sťali pred kostolom hlavu. Kostol vydrancovali; liturgický kalich sa neskôr vrátil na základe nápisu, ktorý na ňom : “Eclesiae s. Elisabethae opidi Pereslen Anno 1762”. Kalicha sa zmocnil po bitke pri Viedni plukovník Gottfried Höenich a vrátil ho farnosti, kde sa nachádza dodnes.
V roku 1736 bol chrám prestavaný do barokového slohu. Vnútorné priestory kostola boli zaklenuté valenou klenbou s lunetami, ktoré sa zbiehali do nárožných pilierov. Rímsy v interiéri kostola boli plasticky výrazné. Chórové priestory s neskorobarokovým organom sú pomerne stiesnené; spočívali na pevných nosných klenbách a harmonicky zapadali do celkovej konštrukcie chrámu. Lunetový strop v hlavnej lodi bol nízky. Napravo od hlavnej lode bola malá prístavba, kde bola sakristia a kaplnka. Vchod do nej bol zaklenutý románskym oblúkom. Do sakristie bol vchod pôvodne gotický. Po rozchode benediktínov z Ludaníc sa stal patrónom kostola prepošt Starobudínskej, neskôr Ostrihomskej Kapituly.
Druhý raz bol kostol prestavaný v klasicistickom štýle v roku 1887. Strecha bola drevená - šindľová. Potom bol dlho zanedbávaný, klenba bola popukaná a hrozilo jej zrútenie.
Súčasný stav
V roku 1953 sa rozhodlo, že sa uskutoční generálna oprava . Za účinkovania farára Jozefa Jánoša sa prestaval interiér aj veža. Boli zrekonštruované okná v neorománskom štýle, neskôr osadené s novými hliníkovými rámami. Klenba bola nahradená drevenou kazetovou a zvýšená o dva metre. V strede kaziet v strednej časti lode sú umiestnené kruhové symboly olejomaľby znázorňujúce ľudské cnosti a neresti. Odstránila sa aj klenba , ktorá bola v časti chóru a takisto bola nahradená kazetovým stropom. Dlažbu vymenili za mramorovú. Interiér hlavnej lode je prehradený veľkým oblúkom, vyzdobeným nástennou maľbou (hlava Ježiša s nápisom “Ja som cesta, Pravda a Život” a dvaja adorujúci anjeli po obidvoch stranách). Zachovali sa aj pôvodné výrazné rímsy. Naľavo bola pristavená vedľajšia bočná loď, kde boli umiestnené dve drevené renesančné spovednice. V interiéri bola nahradená krížová cesta drevorezbou (reliéf). Zachovala sa klasicistická krstiteľnica z 2. polovice 18. storočia. Je mramorová s kovovým tepaným vrchnákom, neskôr pozláteným.. Na pravej strane zostala pôvodná barokovo zdobená konzola so sochou sv. Františka. Vo vchode do bočnej kaplnky sa zachovala pôvodná románska klenba. V kaplnke je umiestnený pseudo-barokový drevený oltár so sochou Panny Márie a bočnými mramorovými stĺpmi.
Hlavný oltár je zhotovený zo zlatého ónyxu – mramoru. Svätostánok je pozlátený, stena za oltárom je obložená aragonitom. V ňom je osadený obraz od majstra Hajdyho z roku 1909. Olejomaľba znázorňuje ústrednú postavu - sv. Alžbetu Uhorskú, ako obdarúva chudobných, ženy a starca mincami. V záhybe šiat drží množstvo ruží, na ktoré sa premenili potraviny, tak ako to popisuje mýtus o tejto svätici. Autor maľby sa inšpiroval podobným motívom slávneho maliara Tiziana. Je kópiou viacerých podobných malieb v kostoloch na Slovensku, ktoré sú zasvätené sv. Alžbete Uhorskej. Vrchná časť rámu oltárneho obrazu je oblúkovito zaklenutá. Pred oltárom je aragonitový obetný stôl a z toho istého materiálu je zhotovený aj ambón.
Neskorobaroková kazateľnica bola odstránená. Nové kostolné lavice sú z jedľového dreva.
V roku 1992 bola vykonaná rekonštrukcia veže Bola vymenená krytina strechy za novu medenú, zrekonštruovaná drevená konštrukcia veže, pokrytá taktiež medenou krytinou, vrátane odkvapov a rín. Bol zachovaný románsky výklenok zo vstupnej západnej strany veže, v ktorom je umiestnená socha sv. Jána Nepomuckého zhotovená zo sadrovca. Pred kostolom sa nachádza pieskovcové súsošie sv. Trojice.
V septembri 1992, keď v Preseľanoch pôsobil správca farnosti Bohuslav Mikula, posvätil biskup Dominik Tóth nový kríž z nehrdzavejúcej ocele, ktorý bol umiestnený na vrchol veže. V roku 1997 za pôsobenia farára Vargu bolo zavedené plynové vykurovanie kostola a v roku 2003 vykonaná generálna oprava chrámového organu.
Farári a administrátori
1562 – farár Jakub
1848 – Matej Bazalica
1880 – 1894 Rudolf Pöckh
1907 – Jozef Janda (Jozef Napoleon Janda)
1923 – 1946 – farár Ernest Trebatický (od r. 1931 dekan)
