Masívna ranobaroková budova Kostola Najsvätejšej Trojice je najcennejším barokovým objektom Košíc. Kedysi na jeho mieste stál Kráľovský dom, sídlo kráľovskej komory, teraz tu je turistami i domácimi frekventovane navštevovaný chrám Boží s najkrajším dobovým interiérom spomedzi mnohých košických pamiatok.[2]
Vznik
V Košiciach, ako protestantskom meste, pôsobili v období rekatolizácie jezuitskí mnísi, pre ktorých dal hornouhorský kapitán Ondrej Dóczy v pôvodnej budove Kráľovského domu zriadiť obydlie a kaplnku. V noci zo 6. na 7. septembra 1619 tu hajdúsi Juraja I. Rákócihojezuitov umučili. Boli to známi košickí mučeníci: Marek Križin, Melicher Grodecký a Štefan Pongrác.
Po týchto udalostiach ostala budova opustená, Kráľovský dom bol presunutý do novopostavenej budovy v inej časti Košíc. Až manželka Juraja II. pôvodnú stavbu odkúpila, dala zbúrať a vybudovala jezuitom kostol, podľa vzoru slávneho „Il Gesù“ v Ríme. Od roku 1671 patril jezuitskému a od roku 1811 premonštrátskemu rádu. Plastické erby oboch rodov sú umiestnené v štíte nad vchodom do kostola. Práce boli ukončené roku 1681. Pri kostole biskup B. Kisdy založil aj prvú košickú univerzitu, v tej dobe druhá v celej krajine. Preto je kostol známy aj ako gymnaziálny, alebo "Univerzitný kostol". Po rozpustení rádu prešla budova pod správu farského úradu.[3]
Výzdoba
Bočný pohľad na kostol
Výzdoba je pôvodná jezuitská, interiér ohromuje svojou jednoduchosťou. Priečelie kostola je ešte poznamenané znakmi doznievajúcej renesancie. Jeho výzdobu tvoria výklenky s mušľovitým zaklenutím a orámované plochy s plastickým kvetinovým dekorom. V predĺženej svätyni a nad troma kaplnkami s bočnými oltármi sú do priestoru hlavnej lode otvorené oratória. Týmto priestorovým usporiadaním získalo vnútro celkový dojem typického barokového kostolného staviteľstva.
Kostolu dominuje iluzívna maľba od Erazma Schotta z roku 1786, ktorá dodáva pocit tretej dimenzie. Zdobenie hlavného oltáru je z roku 1854 od maliara Jozefa Peskyho. Zobrazuje svätú Trojicu, ktorej je kostol zasvätený. Ďalšími pozoruhodnosťami sú precízne rezbárske práce na laviciach, kazateľnici, okenných rámoch a oratóriu. Bočné oltáre, štallá vo svätyni a rezbami zdobené lavice pochádzajú z ranobarokového obdobia poslednej štvrtiny 17. storočia. Na severnom múre svätyne je z dreva zhotovený epitaf Františka Rákociho I. z roku 1676.
V krypte, ktorá mala pôvodne slúžiť ako pohrebisko rákociovskej rodiny leží donátorka kňažná Žofia Báthory a jej syn František I.[4]
V rokoch 1700 a 1793 kostol zachvátil požiar, no bol kompletne renovovaný.
_-_Main_Street_5.jpg)
.jpg){kind=small}