PROFILPELAJAR.COM

	Konská železnica; České Budějovice – Linz
	; Trasa železnice
Základné informácie
Prevádzkovateľ	KEB
Dĺžka	128,8
Parametre trate
Rozchod	1 106 mm
Počet koľají	1
Priebeh trate

Konská železnica České Budějovice – Linz (čes. Koněspřežná dráha České Budějovice – Linec) bola prvá konská železnica na európskom kontinente. Do prevádzky bola uvedená postupne v rokoch 1827-1836 v trase České Budějovice - Linz - Gmunden. Slúžila predovšetkým nákladnej doprave soli z hornorakúskej soľnej komory (Salzkammergut) do Čiech.

Plány na spojenie Vltavy a Dunaja

Plán na dopravné spojenie riek Vltava a Dunaj je doložený už z doby Karola IV.^[1]^[2], podrobne sa ním však zaoberal až Lothar Vogemonte začiatkom 18. storočia. Vypracoval návrh s tromi rôznymi trasami vodných kanálov, ktorý sa však neuskutočnil ani za vtedy vládnuceho Jozefa I., ani za jeho nástupcu Karola VI. Počas 18. storočia sa potom objavovali ďalšie návrhy (Albert zo Sterndahlu 1768, Walcher), uspel však len Josef Rosenauer so svojím Schwarzenberským kanálom. Ten bol však používaný len pre plavenie dreva.

Otázku spojenia Vltavy s Dunajom oživil úspech Františkovho plavebného kanála medzi Dunajom a Tisou. Jej staviteľ Ján Jonas, rytier z Freyenwalde, podnietil roku 1807 vznik Českej hydrotechnickej privátnej spoločnosti^[3], ktorá si za svojho vedeckého riaditeľa zvolila Františka Jozefa Gerstnera. Ten s obhliadkovou komisiou prešiel celé územie, kadiaľ mal vodný kanál viesť. Na valnom zhromaždení členov spoločnosti potom 31. marca 1808 navrhol, aby bola namiesto vodného kanála postavená železnica. Tento návrh sa nepodarilo realizovať, no Gerstner myšlienku ďalej rozpracoval v diele Královská česká společnost nauk z roku 1813. Pokrok prišiel až v roku 1819, kedy sa na Gerstnera obrátil gróf Filip Stahl, vedúci komerčnej dvorskej kancelárie . Rakúsko totiž v rovnakom roku uzavrelo s ďalšími deviatimi štátmi dohodu o slobodnej labskej plavbe, v ktorej texte sa zaviazalo spojiť Labe a Dunaj vodným kanálom alebo železnicou.

Stavba

Realizácie projektu sa ujal Gerstnerov syn František Antonín Gerstner, profesor na viedenskej polytechnike a prinajmenšom rovnako nadaný staviteľ ako jeho otec. 7. septembra 1824 dostal privilégium k stavbe a prevádzke "železnej cesty" z Českých Budějovíc do Linza na dobu päťdesiat rokov. Toto privilégium postúpil Gerstner na jar roku 1825 C.K. prvej privilegovanej železničnej spoločnosti, ktorá ho poverila stavbou dráhy ako stavbyvedúceho. V lete 1825 sa začala stavba 64 km dlhého úseku z Budějovíc do Kerschbaumu (neďaleko hraníc). Práce na stavbe pokračovali rýchlo a tak mohla byť už v septembri 1827 zahájená skúšobná prevádzka medzi Budějovicami a Leopoldschlagom. O rok neskôr, 30. septembra 1828 začala prevádzka verejnej (z počiatku len nákladnej) dopravy. Stavba sa ale neočakávane predražila, a preto sa muselo pristúpiť k úspornejšiemu riešeniu, čo znamenalo obetovať pôvodný návrh. To si F. A. Gerstner na svedomie nevzal a svoju funkciu prenechal Mathiasovi Schönererovi. Ten síce staval úspornejšie, ale pre neskoršie využitie bola trať najmä kvôli príliš malým polomerom oblúkov nepoužiteľná^[4]. Doprava medzi Českými Budějovicami a Lincom začala (ako tretia na európskom kontinente) 1. augusta 1832.

Prevádzka

Súpravy vychádzali z budějovického Pražského predmestia. Na 128,8 km dlhej trati bolo 10 staníc, z ktorých 6 bolo tzv. prepriahacích, v ktorých sa vymieňali konské poťahy. O stav trate sa starali strážnici v 52 strážnych domčekoch, k službe bolo pripravených okolo 800 koní, 762 nákladných a 69 osobných vozňov. Náklady so soľou alebo drevom sa tu prevážali po celý rok, zato osobná doprava mohla fungovať len v lete. Osobné vozne sa podobali dostavníkom s kapacitou od šesť do dvadsaťštyri miest v dvoch triedach. Cesta trvala 14 hodín a vozidlá vychádzali pravidelne o piatej hodine ráno a križovali sa pri hornorakúskom Kerschbaumu.

Konštrukcia zvršku

Zvršok sa trochu líšil od dnešného. Na podvaloch, vzdialených 1 siahu (1,896 m) od seba boli upevnené pozdĺžne trámy a na nich potom prikované 3 metre dlhé liatinové koľajnice. Rozchod bol 1106 mm. Podvaly boli uložené v kamenných stolcoch tvaru U, ktoré boli samostatné pre každú koľajnicu.

Prestavba

V čase začatia prevádzky konskej železnice už v Anglicku a v Amerike zažívala úspech parostrojná železnica a v nasledujúcich desaťročiach tento nový fenomén zasiahol aj zvyšok sveta. Spoločnosť západnej dráhy cisárovnej Alžbety, ktorej animálna trať na konci šesťdesiatych rokov 19. storočia patrila, sa musela týmto okolnostiam prispôsobiť a začala prestavovať konskú dráhu na železničnú trať s rozchodom 1435 mm pre prevádzku vlakov ťahaných parnými lokomotívami. Prestavba prebiehala od roku 1868 do zimy 1873. Osobná doprava na konskej železnici skončila 12. decembra 1872, a to jazdou v úseku Wartberg - Linec. Dňa 20. decembra 1873 potom začala prevádzka rušňov na celej trati z Budějovíc do Linza.

Referencie

↑ http://www.pvl.cz/vodohospodarske-informace/vodni-dila/vltavska-kaskada Vltavská kaskáda
↑ http://www.izdoprava.cz/2014/04/predstavuje-se-kanal-labe-vltava-dunaj/ Kanál Vltava - Dunaj
↑ http://theses.cz/id/2lf21p/65865-434794573.pdf
↑ Ukážka zmeny polomeru oblúkov na niektorých častiach trate

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Koněspřežná dráha České Budějovice – Linec na českej Wikipédii.

Literatúra

Milan Svoboda: Začalo to koněspřežkou. Nakladateľstvo dopravy a spojov, Praha, 1968, 1. vydanie.
Ivo Hajn, Ondřej Chvojka, Antonín Majer: Archeologické výzkumy v jižních Čechách, České Budějovice, 2004.
Johann Brunner, Ivo Hajn: Lexikon koněspřežních železnic, Jihočeské muzeum, České Budějovice, 2007, ISBN 978-80-86260-78-5.