Koleda je osobitný piesňovýžáner viažúci sa k Vianociam a vianočnému obdobiu.[1] Koledy stoja „na rozhraní ľudovej, poloľudovej a umeleckej, ale i duchovnej alebo svetskej piesne“[2]:15. Typicky ide o spievanú pieseň, no v širšom význame sa ku koledám radia aj riekanky, vinše a ľudové hry.[3]
Inštrumentálna verzia svetoznámej ukrajinskej koledy Ščedryk (v angloamerickom prostredí známa ako: Carol of the Bells) zostavená Mykolom Dmytrovyčom Leontovyčom
V koledách sa prelínajú kresťanské a ľudové (typicky pastierske) motívy, pričom spravidla prevládajú témy narodenia Ježiška v chudobnej maštali, zvestovania radostnej správy pastierom, príprava pastierov na cestu do Betlehema či chystanie darov Ježiškovi. V niektorých koledách sa objavujú žartovné a parodické prvky, typicky žiadanie odmeny za koledovanie.[3] U kresťanov byzantskej tradície (gréckokatolíkov a pravoslávnych kresťanov) dominuje kult Bohorodičky a pastorálne koledy sú tu ojedinelé. U iných (východných) Slovanov sú bežné aj novoročné koledy či obchôdzkové ľúbostné piesne.[4] Čiastočne odlišnú podobu majú koledy v anglo-americkom prostredí. Výrazný vplyv na podobu kolied v kontinentálnom prostredí (najmä umelých) mala Katolícka cirkev, keďže tvorili súčasť kalendárnych obradových piesní.[2] Samotný termín koleda má však staršiu (predkresťanskú) tradíciu.[5] Koledy sú charakteristické pre takmer celé európske kresťanské prostredie, kde sa šírili už od stredoveku. Na Slovensku sú v dnešnej podobe[2]:19 známe od v 17. storočia.[6][7]
Koledy bývajú označované aj ako „migrujúci žáner“, respektíve „putujúce piesne“, pretože putovali (často ústnym podaním) z miesta na miesto v podobe textov a melódií.[8] Vplyv na ich šírení mali kňazi, cirkevné rády (osobitne františkáni), hudobní rektori, ale aj pastieri, mestská či dedinská chudoba ale aj Cigáni či baníci. Práve chudobnejšie vrstvy videli v žobravom koledovaní možnosť prilepšiť si počas Vianoc.[2]:21
Pál Böhm, Príprava betlehema, olej na plátne, 1870.
Pasťieri, pasťieri
Pasťieri, pasťieri, chudobná sme chasa,
syr, mlieko, žinťička, to nam jedno znáša
a nás, pastuškovia, aňjel strážca volá,
staňme, pastuškovia pojme do Betlema.
ľudová pastorálna koleda, terckvinttonálna v rozsahu kvinty s motívmi uspávanky, z Riečnice, okres Čadca, 1. sloha (Krekovičová, Slovenské koledy, s. 111)
Spievanie kolied sa spája s koledovaním: obradnou obchôdzkou, kedysi najmä mládencov, dnes zvyčajne skôr detí, ktoré od Štedrého večera (24. december) do sviatku Zjavenia Pána (6. január) chodia po domoch a spievajú koledy či vinšujú rodine zdravie, šťastie a hojnosť.[9] Koledovanie býva spojené tiež s betlehemskými hrami a betlehemcami. Kým pri obchôdzkovom koledovaní vynikala často viac ľudová slovesnosť, koledy spievané v kostoloch boli častejšie umelými (autorskými) dielami.[2]:20 Osobitnou formou koledy sú pastorálne koledy spájané s pastierskou tradíciou.[2]:27
Narodil sa Kristus Pán
Narodil sa Kristus Pán: Veseľme sa!
Z ruže kvietok skvitol nám: Radujme sa!
[:Z života čistého, z rodu kráľovského
Kristus Pán narodil sa.:]
Cirkevná vianočná koleda, ktorá vznikla z latinskej duchovnej piesne Ave hierarchie coelestis[10] (JKS, 44)
Slovenské ľudové koledy spravidla nemajú refrén. Naopak u Ukrajincov, Bielorusov či Poliakov sú ľudové koledové piesne s refrénom častejšie a dokonca sa delia do žánrov: koljadky, ovseni,ščedrovky. Refrény, ktoré majú podobu pokriku (napr. Hej, koleda!, Na ten Nový rok! či Oj daj Bože!) predstavovali pôvodne akési magické formuly a patria k najstarším častiam kolied. Na Slovensku sa refrény v koledách zachovali v zásade len u goralov na Orave a Spiši, výnimočne v okolí Trenčína[2]:23
V hudobnej zložke kolied „prevládajú jednoduché harmonické melódie staršieho typu v rozsahu sexty až oktávy, ale vyskytujú sa aj archaické recitatívne nápevy a najmä kvinttonálna a kvintakordálna melodika. Popri recitatívnosti sa často uplatňuje dvojdobý, ale tiež trojdobý a tanečný rytmus“[4]odzemkového typu i odzemkové melódie.[3]
Veľký počet starších slovenských vianočných piesní a kolied zachytil v 60. rokoch 19. storočiaAndrej Kmeť v zbierke Prostonárodné vianočné piesne.[3]
Referencie
↑ROCHOVSKÁ, Ivana; ŠVÁBOVÁ, Božena. Ľudové remeslá a zvykoslovné tradície a možnosti ich využitia v primárnom vzdelávaní. Ružomberok : Verbum, 2012. ISBN 978-80-8084-857-6. S. 104.
↑ abcdefgKREKOVIČOVÁ, Eva. Slovenské koledy: od Štedrého večera do Troch kráľov. Bratislava : Práca, 1992. ISBN 80-7094-269-X.
↑ abkoleda. In: Tradičná ľudová kultúra Slovenska slovom a obrazom: Elektronická encyklopédia [online]. Bratislava: Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru, 2017-10-09, [cit. 2024-12-23]. Dostupné online.
↑MELICHERČÍK, Andrej. Slovenský folklór: chrestomatia. Bratislava : Slovenská akadémia vied, 1959. S. 718.
↑AKIMJAK, Amantius. Liturgika: Liturgia posvätenia času.. Spišské Podhradie : Kňazský seminár biskupa Jána Vojtaššáka, 1997. ISBN 80-7142-071-9. S. 72.
↑PELLEOVÁ, Andrea. Vígan zengjetek citerák, Jézus született...: Vinočné zvyky a piense Maďarov na Slovensku. In: URBANCOVÁ, Hana (ed.). Piesňová tradícia etnických menšín v období Vianoc. Bratislava : Ústav hudobnej vedy SAV, 2006. ISBN 80-89135-11-0. S. 143.
Koleda. In: VAVŘINOVÁ, Valburga. Malá encyklopedie Vánoc. Praha : Libri, 2000. ISBN 80-85983-81-8. S. 92 – 97. (osobitne stredoveká história a koledy v českom prostredí)
