V roku 1929 sa Karol Murgaš pripojil k redakcii novín Hlinkovej slovenskej ľudovej strany Slovák a pracoval tu ako redaktor. Už vtedy stál spolu s bratmi Ferdinandom a Jánom Ďurčanskými a Šaňom Machom na čele nástupistov (politických študentov Vojtecha Tuku), ktorí dôsledne reprezentovali požiadavku úplnej suverenity Slovenska.[2]:113
V rokoch 1938 až 1939 bol náčelníkom štábu Hlinkovej gardyKarola Sidora po boku Šaňa Macha. Svojím otvoreným paktom s nemeckou bezpečnostnou službou vzbudzoval v katolícko-konzervatívnych vládnych kruhoch čoraz väčšiu nedôveru.[2]:255
Slovenský premiér Jozef Tiso dal v roku 1939 Karola Murgaša pre jeho pronacistické aktivity internovať v koncentračnom tábore Ilava, no krátko nato ho oslobodili príslušníci Gestapa.
V rokoch 1940 až 1941 bol vedúcim kancelárie propagandy Hlinkovej slovenskej ľudovej strany, ako ktorej sa snažil ukotviť „slovenský národný socializmus“ v médiách a verejnej mienke.
Karol Murgaš bol na prelome rokov 1940/41 spolu s nemeckým vyslancom v Bratislave Manfredom von Killingerom jednou z hybných síl radikálnych pokusov o prevrat proti prezidentovi Jozefovi Tisovi.
Od roku 1941 bol vyslancom Slovenského štátu v Záhrebe.[3]
V roku 1946 bol vydaný Američanmi do Československa a súdom odsúdený na 15 rokov väzenia.
Po prepustení sa Karol Murgaš v roku 1966 s rodinou presťahoval do USA.
Ideológia
Karol Murgaš sa v marci 1939 vyslovil za samostatný Slovenský štát pod ochrannou rukou „veľkého ochrancu Adolfa Hitlera“.[4] Viackrát sa vyslovil aj proti spôsobu, akým sa slovenská vláda Jozefa Tisa snažila riešiť „židovskú otázku“numerus clausus a spolu s Alexandrom Machom žiadali radikálnejšie opatrenia.[5]
5. februára1939 v Rišňovciach príslušníkom Hlinkovej gardy uviedol:
„V budúcnosti nebude na Slovensku ani český, ani židovský režim. Upozorňujem vás a upozorňujem vás, páni Židia, že ak ich budete provokovať, nebudeme držať tohto strážcu na reťazi. Sme presvedčení, že naša slovenská vláda vyrieši židovskú otázku a my gardisti budeme hlasovať za implementáciu tohto zákona.“[6][nefunkčný odkaz]
↑ abHOENSCH, Jörg Konrad. Studia Slovaca : Studien zur Geschichte der Slowaken und der Slowakei. Mníchov : R. Oldenbourg, 2000. 423 s. ISBN 978-3-486-56521-8. (po nemecky)
↑MATIĆ, Igor-Philip. Edmund Veesenmayer : Agent und Diplomat der nationalsozialistischen Expansionspolitik. Mníchov : Oldenbourg, 2002. 323 s. ISBN 978-3-486-56677-2. S. 63. (po nemecky)
↑SOKOLOVIČ, Peter. Marcová kríza roku 1939 a Hlinkova garda [online]. druhasvetova.sk, 2011-03-14. Dostupné online. Archivované 2011-12-23 z originálu.
↑WEISS, Lotte. Meine zwei Leben : Erinnerungen einer Holocaust-Überlebenden. [s.l.] : LIT Verlag Münster, 2010. 205 s. ISBN 978-3-643-50225-4. S. 195. (po nemecky)
HOENSCH, Jörg Konrad. Studia Slovaca : Studien zur Geschichte der Slowaken und der Slowakei. Mníchov : R. Oldenbourg, 2000. 423 s. ISBN 978-3-486-56521-8.