Karel Bříza (* 14. október 1926, Krucemburk – † 9. december 2001, Praha) bol rímskokatolícky kňaz, rehoľník – redemptorista, hudobný skladateľ, organista a organár (jeho prvý organ je v kostole sv. Martina v pražských Řepach).[1]
Život
Mladosť
Narodil sa v Krucemburku na Vysočine v roku 1926. V mladosti vstúpil do kongregácie redemptoristov a študoval v rádovom juvenáte, ktorý sídlil na zámku v juhočeskej vsi Libějovice. Kongregácia ale bola po roku 1948 v nepriaznivom postavení, ako ostatne všetky rehoľné rády v ČSR. Všetko vyvrcholilo zabratím kláštorov (akcia K) v roku 1950 a internácie rehoľných osôb, ktorej neušiel ani Karel Bříza. Bol internovaný na Hore Matky Božej pri Králíkoch a potom krátko v Hájku pri Prahe.
Kňazom
V tej dobe bol povolaný (tak ako mnoho mladých klerikov) na vojnu – na Slovensko k útvarom PTP. Počas vojenskej služby sa stala zásadná udalosť jeho života. Dňa 15. septembra 1951 prijal tajne kňazskú vysviacku (v čase mimoriadnej dovolenky, spolu s ním bol tajne svätený ďalší redemptorista – P. Břetislav Vaněk CSsR). Z vojny bol prepustený v roku 1953.
Karel Bříza začal študovať v Brne kompozíciu u prof. Josefa Blatného a v mestečku Oslavany viedol detský zbor. Keďže predstaviteľom vtedajšieho režimu sa to nepáčilo, dali mu na výber, či sa zriekne zboru, alebo pôjde do väzenia. P. Karel zvolil prvú možnosť a vrátil sa do Krucemburku, kde potom pracoval v lese ako robotník. Okrem práce v lese sa tiež venoval opravám organov v širokom okolí.
Návrat na Svätú Horu
V čase politického uvoľnenia rokov 1968 – 1969 vznikla na Svätej Hore pod ochrannými krídlami P. Olšar poloilegálna redemptoristická komunita, pretože redemptoristickí kňazi prichádzali na Svätú Horu čoby kapláni. V tom čase sem prišiel aj Karel Bříza.
Keďže nemal štátny súhlas na výkon kňazskej služby, fungoval pri svätohorskej bazilike ako organista a kňazskú funkciu vykonával súkromným spôsobom. Viedol tu dva spevácke zbory, s ktorými pravidelne sprevádzal bohoslužby. Členom zboru tiež poskytoval duchovné vedenie, tajne ich spovedal a podobne.
V roku 1969 cez 1. adventnú nedeľu bola do liturgie prvýkrát po stáročiach latinčiny zavedená čeština. Kňaz Karel Bříza komponoval hojne hudbu s českými textami. V tejto dobe tiež vzniklo dodnes často používané tzv. "Břízové ordinárium" (kancionál č. 503, Omšové spevy str. 530), čiže notácia základných liturgických textov (Kyrie, Gloria, Krédo, Sanctus a Agnus Dei). Taktiež napísal mnoho „proprií“, čiže zhudobnených textov k bohoslužbe slova v svätej omši.
So štátnym súhlasom
Po obdržaní štátneho súhlasu na výkon kňazskej služby musel P. Bříza v roku 1971 zo Svätej Hory odísť. Bol nejakú dobu kaplánom v Kladne a potom duchovným správcom niekoľkých farností na Rakovnicku. V tom čase sa tiež venoval opravám organových nástrojov.
Po roku 1989
V roku 1991 sa mohol vrátiť na Svätú Horu. Fungoval ako regenschori aj ako kňaz, aj keď jeho zdravotný stav sa neustále zhoršoval. Trápili ho okrem iného aj vredy predkolenia. Spočiatku sa o neho starali rehoľníčky Vincentky. Keď zo Svätej Hory odišli, odobral sa P. Bříza do kňazského domova v Starej Boleslavi.
V Starej Boleslavi spadol a utrpel zlomeninu krčku stehnovej kosti. Bol vzápätí prevezený do nemocnice Na Homolce v Prahe, kde pobudol až do svojej smrti. Zomrel 9. decembra 2001. Pohreb prebehol o šesť dní neskôr na Svätej Hore a P. Bříza bol po pohrebných obradoch uložený do redemptoristickej hrobky na cintoríne v Příbrami.[2]
Referencie
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karel Bříza na českej Wikipédii.
