Karavanky (nem.Karawanken, slovin.Karavanke) sú pohorie, ktoré spoločne so Savinjskými Alpami tvoria prirodzenú 120 km dlhú hranicu medzi Rakúskom a Slovinskom. V minulosti prechádzalo pohorím mnoho dôležitých obchodných ciest, dnes zabezpečujú dopravu medzi oboma krajinami železničný a diaľničný tunel, ktoré spájajú rakúsky Villach a slovinské Jesenice. Najvyšším vrchom je Stol (Hochstuhl, 2 236 m). Karavanky sú zároveň najdlhším pohorím Slovinska. Najrozšírenejším porastom v Karavankách je les, ktorý siaha až do výšky 1 700 m. Vrcholové partie hôr sú holé s lúkami, niektoré úseky sú skalnaté (hlavne centrálna časť). Naprieč celým hrebeňom Karavaniek vedie značkovaný chodník, súčasť „Slovinske planinarske poti“.
Celé pohorie je pre väčšiu prehľadnosť rozdelené na tri skupiny – Westkarawanken' (Západné Karavanky – Mittagskogel – 2 145 m), Mittelkarawanken (Stredné Karavanky – Hochstuhl – 2 236 m) a Ostkarawanken (Východné Karavanky – Koschutnikturm – 2 136 m)
Oblasť Mittagskogel (Kepa) začína na trojmedzí Talianska, Rakúska a Slovinska. Celá skupina je len veľmi málo navštevovaná.
Oblasť Golice priamo nadväzuje na predošlú skupinu. Najvyšším vrcholom je Golica – 1 835 m.
Oblasť Hochstuhl (Stol) tvorí stred Karavaniek a zároveň najvyšší masív celého pohoria. Táto časť hôr je vďaka dobrej infraštruktúre často navštevovaná.
Oblasť Koschuta (Košuta či Košúty) je najmohutnejším hrebeňom Karavaniek. Je viac ako 10 km dlhý a na juhovýchode bezprostredne susedí so Savinjskými Alpami. Tiež tu je turistika skôr výnimkou. Vrchy sú tu málo navštevované. Najvyšším vrcholom je Koschutnikturm – 2 136 m
Oblasť Olševa je už nepríliš skalnatou časťou hôr. Najvyšším vrcholom je Olševa – 1 929 m
Oblasti Pece a Uršlje gora sú na východ poslednými, pomerne vysokými skalnatými vrcholmi. Najvyšším vrcholom skupiny je Kordževa glava – 2 126 m. Pokračovaním Karavaniek na východ je masív Kozjak pri Maribore.
