Narodil sa v rodine maliara izieb. V začiatkoch umeleckej dráhy sa učil v ateliéri u sochára Václava Levého. Po jeho smrti roku 1870 sa rýchlo osamostatnil.
Študoval maliarstvo na Akadémii výtvarných umení, kde sochárske oddelenie vtedy neexistovalo. V roku 1873 sa oženil, s manželkou Karolinou mali postupne osem detí, z ktorých však väčšina zomrela v nízkom veku. Aby uživil rodinu, intenzívne pracoval, väčšinou na niekoľkých zákazkách súčasne. K svojim dielam bol veľmi kritický a zväčša ich mnohokrát prepracovával, keď s príslušnou verziou nebol úplne spokojný.
Väčšinu života prežil v Prahe. Roku 1878 podnikol krátku, ale dôležitú cestu do Paríža; navštívil Louvre, kde sa zoznámil s moderným francúzskym sochárstvom. Nadviazal aj celoživotné priateľstvo s Václavom Brožíkom a Vojtěchom Hynaisom.
V roku 1885 sa stal profesorom na Umelecko-priemyselnej škole, roku 1896 prešiel na Akadémiu výtvarných umení, kde učil až do odchodu do dôchodku v roku 1919.
Josef Václav Myslbek zomrel v Prahe v nedožitých 74 rokoch a je pochovaný na vyšehradskomSlavíne.
Dielo
Socha sv.Václava v noci
Myslbekovo sochárske dielo bolo od začiatku ovplyvnené klasicizmom, novorenesanciou, antikou a secesiou. Tematická orientácia Myslbekovej tvorby vychádzala z ideí českého obrodeneckého hnutia. Z umelcov mal na neho významný vplyv maliar Josefa Mánesa – podobne ako on vytváral Myslbek typy českých bájnych hrdinov a skutočné osobnosti českej histórie.
Myslbekovu sochársku tvorbu možno rozdeliť na idealizovanú (báje, z histórie vychádzajúca tvorba) a realistickú (tzv. monumentálny realizmus). V realizme uplatňoval Myslbek zásady klasickej harmónie („Kardinál Schwarzenberg“, „Humanita“ či „Oddanosť“). Vrcholom Myslbekovej monumentálno realistickej tvorby je potom jazdecká socha sv. Václava umiestnená na pražskom Václavskom námestí. Na tomto diele pracoval viac ako tridsať rokov.
Josef Václav Myslbek nezostával len pri tvorbe monumentálnych diel, nezanedbateľnou súčasťou jeho diela je portrétna činnosť. Je autorom sochárskych portrétov mnohých významných osobností 19. storočia, napr. Františka Palackého.
Prehľad najvýznamnejších diel
Žrebec Ardo, socha jazdeckej predlohy súsošia sv. Václava, umiestnená v Košiciach
sv. Jozef s Ježiškom (roku 1887 zaňho dostal na Parížskom salóne čestné uznanie)
výzdoba interiéru Národního divadla, okrem iného busta Bedřicha Smetanu vo foyeri, on a jeho spolupracovníci boli neskôr označovaní ako generácia Národního divadla
