Jodid strieborný
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec	AgI
Vzhľad	žltá kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť	234,8 u
Molárna hmotnosť	234,771 g/mol
Teplota topenia	554 °C
Teplota varu	1 506 °C
Hustota	5,674 g/cm3 (γ) 5,64 g/cm3 (β) 6,1 g/cm3 (α)
Rozpustnosť	vo vode: 2,8•10-7 g/100 ml v polárnych rozpúšťadlách: roztok jodidu draselného roztoky tiosíranov roztoky kyainidov roztoky amonných soli (málo)
Termochemické vlastnosti
Entropia topenia	40,1 J/g
Entropia varu	478,3 J/g
Štandardná zlučovacia entalpia	−61,9 kJ/mol (γ)
Štandardná entropia	155,5 J K-1mol−1 (γ)
Štandardná Gibbsová energia	−66,4 kJ/mol (γ)
Merná tepelná kapacita	0,243 J K−1 g−1 (γ)
Bezpečnosť Globálny harmonizovaný systém klasifikácie a označovania chemikálií Hrozby Vety H H410 Vety EUH žiadne vety EUH Vety P P273, P391, P501 Európska klasifikácia látok Hrozby Nebezpečná pre životné prostredie (N) Vety R R50/53 Vety S S22, S24/25 NFPA 704 0 2 0
Ďalšie informácie
Číslo CAS	7783-96-2
Číslo UN	3077
EINECS číslo	232-038-0
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.
Chemický portál

Jodid strieborný (AgI) je žltá kryštalická látka, anorganická zlúčenina jódu a striebra. Používa sa pre svoju fotocitlivosť vo fotografii, ako antiseptikum v medicíne a pre umelé vyvolávanie dažďa a zakladanie oblakov. Jodid strieborný je prakticky nerozpustný vo vode a veľmi zle rozpustný aj v koncentrovanom roztoku amoniaku^[1].

Kryštálová štruktúra jodidu strieborného sa s teplotou mení. Sú známe nasledujúce fázy^[2]:

• Do teploty 420 K (147 °C) existuje jodid strieborný v β-fáze, čo je wurtzitová štruktúra. Je známy ako minerál jodargyrit.
• Nad 420 K podlieha premene na α-fázu, čo je objemovo centrovaná kubická štruktúra a strieborné ióny sú náhodne rozptýlené medzi koordinačné čísla 2, 3 a 4.
• Pri teplotách pod 420K existuje aj metastabilnej γ-fáze, majúcej sfaleritickú štruktúru. V prírode sa tejto podobe vyskytuje v podobe minerálu miersitu.

Táto časť článku je príliš stručná alebo neobsahuje všetky dôležité informácie. Pomôžte Wikipédii tým, že ho vhodne rozšírite.

Vo fotografii sa jodid strieborný začal prvýkrát využívať v technike daguerrotypia, patentované Louisom Daguerreom už v roku 1839. Fotografický obraz sa zaznamenával na dosku potiahnutú jodidom strieborným, pričom doba expozície trvala asi 15 až 20 minút.

Kryštálová štruktúra jodidu strieborného je podobná štruktúre ľadu, čo umožňuje vyvolávať mrznutie (heterogénnej nukleacii) pri zakladaní oblakov s cieľom umelo vyvolať dážď (kryštáliky pôsobia ako kondenzačné jadrá). Pre tento účel sa spotrebuje približne 50 ton jodidu strieborného ročne, z toho pri každom takomto experimente 10 až 50 gramov^[3]. Táto metóda sa najviac používa v Číne alebo na Blízkom východe, napr. V Spojených arabských emirátoch.^[4]

Premena medzi formami alfa a beta predstavuje topenie striebornej (katiónovej) podmriežky. Entropia topenia pre α-jodid strieborný je približne polovičná oproti entropii chloridu sodného (typickej iónovej tuhej látke). To je možné racionalizovať zmienkou, že kryštálová mriežka jodidu strieborného je pri premene medzi formami α a β, zásadne čiastočne roztavená. Pridaním entropie premeny z α na β k entropii topenia sa získa hodnota, ktorá je oveľa bližšie entropii topenia chloridu sodného.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jodid strieborný

• A commercial site (Vista Chemicals) regarding silver iodide Archivované 2009-09-11 na Wayback Machine

• VOHLÍDAL, Jiří; JULÁK, Alois; ŠTULÍK, Karel. Chemické a analytické tabulky. 1. vyd. Praha : Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-855-5. (po česky)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jodid stříbrný na českej Wikipédii.