Jedľové Kostoľany sú obec na Slovensku v okrese Zlaté Moravce v Nitrianskom kraji.
Polohopis
Obec leží na severe zlatomoraveckého okresu v údolí zovretom zo severu pohorím Tribeč a z juhu Pohronským Inovcom. Obecný chotár sa rozprestiera na strete dvoch geologických podloží tvorených jadrovými a sopečnými pohoriami. Do severnej časti chotára zasahuje krasové územie - Kostoliansko-lehotský kras, charakteristický výskytom zaujímavých útvarov (jaskyne Lom, Kamenec či viacero vyvieračiek a prameňov).
Najvyšším bodom v okolí obce je Bresov vrch (722 m n.m.) severovýchodne od obce (nad miestnou časťou Bresovo).
Z hydrologického hľadiska najvýznamnejším vodným tokom je rieka Žitava pretekajúca južným okrajom obce. Východne od obce priberá sprava svoj najdôležitejší prítok na tomto území - riečku Žitavicu.
Do katastra obce patrí dvanásť vzdialenejších osád, nazývaných štále.
Obec má iba cestné spojenie (odbočkou z cesty č. 5114 vedúcej z okresného mesta na územie susedného Banskobystrického kraja).
Dejiny
Prvá historická zmienka o obci pochádza z roku 1075. Na začiatku 14. storočia sa Jedľové Kostoľany spomínajú v súvislosti so súpisom majetku panstva západne ležiaceho Hrušovského hradu. Od štyridsiatych rokov 16. storočia sa Kostoľany dostali pod tureckú správu a ostali v nej až do odchodu Turkov z územia Slovenska na konci 17. storočia. Vtedy obec prešla pod topoľčianske panstvo.
Jedľové Kostoľany majú aj svoju banícku minulosť. V južnej časti kostolianskeho katastra sa v minulosti využívalo hnedouhoľné ložisko. O jeho existencii svedčí o.i. názov jednej z osád - Uhoľná Baňa.
V rámci územnosprávneho členenia patrili Jedľové Kostoľany v dejinách do Tekovskej župy (v Uhorsku aj v prvej Česko-Slovenskej republike); po vzniku Slovenskej republiky v roku 1939 sa stali súčasťou Nitrianskej župy a po skončení druhej svetovej vojny súčasťou Nitrianskeho kraja. Po úprave územnosprávneho členenia v roku 1960 sa stali súčasťou vtedajšieho okresu Zlaté Moravce a Západoslovenského kraja. Do súčasnej úpravy (v roku 1996) boli súčasťou okresu Nitra; od toho roku patria do okresu Zlaté Moravce Nitrianskeho kraja.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
- Živánska veža, stredoveká strážna veža z lomového andezitu na pôdoryse kruhu zo 14. storočia. Nachádza sa juhovýchodne od obce sa na hrebeni kopca vypínajúcom sa nad ohybom rieky Žitava. Bola postavená na ochranu cesty z Novej Bane do Požitavia. Pôvodne patrila k Hrušovskému hradu, neskôr mala byť obývaná zbojníkmi.[4] Veža bola pôvodne päťpodlažná.
- Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová neskorobaroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1796-1796. Nachádza sa v centre obce na miernom návrší v areáli cintorína. Stojí na mieste staršej stavby. Interiér kostola je zaklenutý pruskou klenbou. Nachádza sa tu voľný neskorobarokový obraz Všetých svätých z 90. rokov 18. storočia, z tohto obdobia pochádza aj kamenná krstiteľnica.[5] Kostol má hladké fasády so segmentovo ukončenými oknami. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu, ukončená je zvonovitou helmicou.
-
Živánska veža
-
Kostol Všetkých svätých
Iné projekty
Pozri aj
Referencie
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Jedľové Kostoľany - Živánska veža [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Jedľové Kostoľany - Kostol Všetkých svätých [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Zdroj
