Jean-Claude Brialy
francúzsky herec, režisér, scenárista a spisovateľ
Narodenie	30. marec 1933 Aumale, Alžírsko
Úmrtie	30. máj 2007 (74 rokov) Monthyon, Francúzsko
Odkazy
Commons	Jean-Claude Brialy
Biografický portál

Jean-Claude Brialy (* 30. marec 1933, Aumale, Alžírsko – † 30. máj 2007, Monthyon, Francúzsko) bol francúzsky herec, režisér, scenárista a spisovateľ, držiteľ Césara.

Narodil sa do rodiny dôstojníka francúzskej armády v vtedajšom Francúzskom Alžírsku,^[1] v roku 1942 rodina presídlila do Francúzska. Pôvodne začal študovať na vojenskej strednej škole, maturoval však na konzervatóriu v Štrasburgu a s tamojším umeleckým súborom sa potom zúčastnil turné po juhovýchodnom Francúzsku.^[1] Následne absolvoval u armádnej filmovej služby základnú vojenskú službu,^[1] v roku 1954 sa presťahoval do Paríža^[2] a po krátkom vystupovaní v miestnom divadle Daunou^[1] hneď v roku 1954 debutoval v krátkometrážnom filme Paris, mon copain.

Čoskoro sa stal jedným z najvýraznejších hercov francúzskej novej vlny^[2] a do svojich filmov ho obsadili najvýzamnejší režiséri tohto smeru, napríklad Éric Rohmer, Jean-Luc Godard, Louis Malle, François Truffaut, Agnès Varda či Jacques Rozier, najmä ale Claude Chabrol, ktorý si ho v päťdesiatych rokoch vybral do svojich filmov Krásny Serge (1958) a Bratranci (1959). Jeho typickou rolou potom bola rola milovníkov alebo uhladených, šarmantných a väčšinou i cynických alebo ironických mužov. Odklon od tohto typu postáv znamenalo až účinkovanie v Rohmerovom filme Klárino koleno (1970).

V roku 1972 debutoval ako režisér filmom ​​ Églantine z detského prostredia, za ktorý získal ocenenie na Filmovom festivale v San Sebastiane. Odvtedy režíroval ešte niekoľko málo filmov, ktoré sa však už nestretli s tak priaznivým ohasem.

V sedemdesiatych rokoch sa stal jedným z najobsadzovanejších francúzskych filmových hercov. V roku 1976 vytvoril komediálnu úlohu v poslednom Gabinovom filme Svätý rok a stvárnil úlohu cynického prokurátora Villedieua v Tavernierovom filme Sudca a vrah, za ktorú bol nominovaný na Césara. Z ďalších významných režisérov spolupracoval napríklad s Rogerom Vadimom, Claudom Lelouchom, alebo Luisom Buňuelom. V osemdesiatych rokoch pokračoval v bohatej filmovej kariére a v roku 1988 získal Césara za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe za postavu homosexuálneho dirigenta vo filme Les Innocents.

Jeho posledným filmom bol televízny film Monsieur Max (2007) v ktorom stvárnil úlohu homosexuálneho žida, ktorý konvertuje na katolícku vieru, napriek tomu však neskôr zomiera v koncentračnom tábore.^[2]

Počas celého svojho života hral rovnako v divadle, kde sa predstavil napríklad v hrách Georgesa Feydeaua a v niekoľkých drámach francúzskeho divadelníka Sacha Guitryho. Jedna z jeho najúspešnejších divadelných kreácií bola práve v Guitryho hre Iluzionista v roku 1989.^[2] Neskôr sa stal riaditeľom parížskeho divadla Hébertot a v roku 1986 divadla Bouffes-Parisiens.^[1] Taktiež riadil divadelný festival v Anjou^[2] a istú dobu mal vlastnú televíznu reláciu kam si pozýval osobnosti francúzskeho umenia a kultúry.^[1]

Vydal dve autobiografické knihy Le Ruisseau des singes (2000) a J'ai Oublie de vous dire (2004) a neskôr o sebe prezradil, že je bisexuál.^[3] Bol nositeľom niekoľkých vysokých francúzskych štátnych vyznamenaní (Čestná légia, Rad za zásluhy, Rád umenia a literatúry) a monackého kultúrneho vyznamenania Ordre du Mérite Culturel.^[4] V rokoch 1974 a 1984 bol hosťom na filmovom festivale v Karlových Varoch.^[1]

Zomrel na rakovinu.^[2] Na jeho pohrebe na parížskom cintoríne Montmartre bol prítomný vtedajší francúzsky prezident Nicolas Sarkozy a mnoho významných osobností francúzskeho filmu a kultúry.^[5]

Filmy

Televízia

• 1972 : Églantine
• 1974 : Un amour de pluie

• BRIALY, Jean-Claude. Le Ruisseau des Singes. [s.l.] : [s.n.], 2000. ISBN 978-2-26-611126-3. (francouzsky)
• BRIALY, Jean-Claude. J’ai oublié de vous dire. [s.l.] : [s.n.], 2004. ISBN 978-2-84-563158-8. (francouzsky)

• 1988: César pre najlepšieho herca vo vedľajšej úlohe za film Les Innocents
• Komandér Rádu čestnej légie^[2]
• Komandér Rádu za zásluhy^[2]
• Komandér Rádu umenia a literatúry^[2]

1. ↑ ^{a b c d e f g} FIKEJZ, Miloš. Slovník zahraničních filmových herců konce XX. století. Zväzok 1. Praha : Volvox Globator, 2002. 2 zv. (1500 s.) ISBN 80-7207-489-X. S. 199 – 200.
2. ↑ ^{a b c d e f g h i} BERGAN, Ronald. Jean-Claude Brialy [online]. The Guardian, 2007-06-01, [cit. 2013-12-23]. Dostupné online. (anglicky)
3. ↑ Têtu, júl-august 2007, s. 22. ISSN 1265-3578. (francúzsky)
4. ↑ Ordonnance Souveraine n° 15.565 du 18 novembre 2002 portant promotions ou nominations dans l'Ordre du Mérite Culturel [online]. 2002-11-18, [cit. 2013-12-13]. Dostupné online. (francúzsky)
5. ↑ Obsèques de Jean-Claude Brialy: des centaines d'anonymes, des stars et le président Sarkozy [online]. 2007-06-04, [cit. 2014-01-03]. Dostupné online. (francúzsky)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean-Claude Brialy

• Michael Lonsdale v Internet Movie Database (po anglicky)
• Michael Lonsdale v Česko-Slovenskej filmovej databáze
• Michael Lonsdale v Kinoboxe

Filmový portál Francúzsky portál Biografický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jean-Claude Brialy na českej Wikipédii.