Jassko-kišinevská operácia

Jassko-kišinevská operácia
Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu

Sovietske vojská vítané obyvateľstvom Bukurešti
Dátum 20. augusta - 29. augusta 1944
Miesto Rumunsko, Moldavsko
Výsledok Víťazstvo ZSSR
Protivníci
Sovietsky zväz Nacistické Nemecko
Rumunsko
Velitelia
Rodion Malinovskij
(2. ukrajinský front)
Fiodor Tolbuchin
(3. ukrajinský front) 		Johannes Friessmer
(Skupina armád Južná Ukrajina)
Petre Dumitreslu
(Armádna skupina Dumitrescu)
Otto Wöhler
(Armádna skupina Wöhler)
Sila
1 341 200 vojakov
1 874 tankov a samohybných diel 		500 000 nemeckých vojakov,
405 000 rumunských vojakov,
170 tankov,
800 lietadiel
Straty
13 197 mŕtvych
53 933 ranených 		18 nemeckých divízií
185 000 mŕtvych, ranených a nezvestných rumunských vojakov
Východný front
Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha

Jassko-kišinevská operácia bola sovietska útočná operácia na východnom fronte počas druhej svetovej vojny. Uskutočnila sa na území Rumunska a Moldavska od 20. do 29. augusta 1944. Vojská sovietskeho 2. a 3. ukrajinského frontu v nej zlikvidovali alebo prinútili ustúpiť vojská nemeckej skupiny armád Južná Ukrajina. Úspech operácie mal za následok prevrat v Rumunsku a prechod krajiny na stranu Spojencov. Sovietske vojská si tak vytvorili priestor na postup na Balkán a do Maďarska.

Dôsledky

Po obsadení Rumunska vyhlásil ZSSR 5. septembra vojnu Bulharsku, ktoré hoci bolo spojencom Nemecka a podieľalo sa na okupácii Juhoslávie a Grécka, ale voči ZSSR sa správalo neutrálne. 8. septembra prekročila Červená armáda rumunsko-bulharské hranice a nasledujúci deň vypuklo v Bulharsku povstanie. Bulharsko sa stalo spojencom ZSSR a vyhlásilo Nemecku vojnu.

Iné projekty

Externé odkazy


Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Tento článok týkajúci sa vojenstva je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.