Jasovská planina je geomorfologický podcelok Slovenského krasu. Zaberá jeho najvýchodnejšiu časť.
Polohopis
Hierarchia
Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vnútorné Západné Karpaty → Slovenské rudohorie → Slovenský kras → Jasovská planina
***
Podcelok zaberá východnú časť Slovenského krasu a v rámci krajinného celku susedí na západe so Zádielskou planinou, oddelenou hlbokou dolinou Hájskeho potoka. Južným smerom leží Košická rovina, východným Medzevská pahorkatina, oba podcelky Košickej kotliny. Severným smerom nadväzujú Volovské vrchy s podcelkom Pipitka, ktorý oddeľuje potok Teplica.[1] Planina je súčasťou Národného parku Slovenský kras.
Geomorfológia
Planina má pomerne kompaktný tvar s rozmermi 16 × 10 km. Potok Miglinc, ktorý pramení v jej centrálnej časti svojou pomerne hlbokou dolinou planinu rozčleňuje na jej väčšiu severnú a menšiu južnú časť. Planina je uklonená od severu k juhu, kde dosahuje nadmorskú výšku aj pod 600 m. Najvyšším bodom planiny je kóta Železná brána (721,4 m n. m.), v južnej časti planiny je to Vysoká (706,4 m n. m.).
Geológia
Z hľadiska krasovatenia sú podmienky na Jasovskej planine rovnaké ako na ostatných planinách Slovenského krasu. Viazané sú na vápence budujúce podstatnú časť silicika. Aj napriek tomu je počet povrchových a podpovrchových krasových foriem nižší ako inde. Pri obci Jasov sa nachádza sprístupnená Jasovská jaskyňa.
Osobitosťou je brázda Miglinca, ktorá sa vyvinula na siliciklasitckých horninách verfénskeho súvrstvia[2].
Rastlinstvo
Oblasť pokrývajú sekundárne lesy a pasienky.
Referencie
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-09-02]. Dostupné online.
- ↑ Veľký, J. a kolektív, 1978: Encyklopédia Slovenska II. zväzok E — J. Veda, Bratislava, s. 491
Iné projekty
