Vláda Jaropolka I. sa charakterizuje ako obdobie nadväzovania diplomatických kontaktov s nemeckým imperátorom Ottom II.. Poslovia kniežaťa Jaropolka ho navštívili v decembri roku 973 na zjazde kniežat. Imperátorova dcéra sa neskôr vydala za „kráľa Rusi“[pozn 1] Jaropolka I.
Počas Jaropolkovej vlády vypukla občianska vojna medzi ním a jeho bratmi - Olegom Sviatoslavičom a Vladimírom I.. Jaropolk obsadil hlavné Olegovo mesto (Ovruč) a Olega zavraždil. V Povesti dávnych liet sa na jednom mieste píše, že „Jaropolk nevedomky zabil svojho brata“ („убитого помимо его воли“). Čoskoro však novgorodské vojská Vladimíra I. obsadili Kyjev a Jaropolk musel z mesta zutekať. Podľa historických dôkazov uverejnených v Povesti dávnych liet sa Vladimírovi I. však podarilo brata Jaropolka vypátrať a v roku 980[pozn 2] zabiť.
Jaropolk I. zanechal po sebe tehotnú manželku (Julia), ktorú jeho otec uniesol pre svojho syna počas jedného zo svojich vojenských pochodov pravdepodobne v Byzantskej ríší alebo Grécku.
V roku 1044 príbuzný Jaropolka I. Jaroslav I. Múdry vykopal kosti svojich ujov (Jaropolka I. a Olega Sviatoslaviča) a ich pozostatky posvätil a znova pochoval do jedného z kyjevských chrámov.
Poznámky
↑Súdiac podľa nemeckých zdrojov sa svadba konala niekedy v 70. rokoch 8. storočia. V tom čase jediným „kráľom Rusi“ mohol byť iba Jaropolk I. Sviatoslavič, ktorý sa ihneď po svadbe dal pokrstiť. Avšak interpretácia tohto zdroja môže byť aj iná. Podľa Nikonvského letopisu prišli z Ríma k Jaropolkovi I. poslovia rímskeho pápeža. O sympatiách Jaropolka I. ku kresťanstvu hovorí aj výpis Vasilija Nikitiča Tatiščeva uverejnený v Joachimovom letopise. Tento letopis však nie je veľmi dôveryhodný.