V roku 1926 vytvorili s Voskovcom dvojicu, najprv spolupracovali v redakcii časopisuPřerod a onedlho začala ich divadelná spolupráca v Osvobozeném divadle, ktorá vyústila do hry: Vest pocket Revue – mysleli tým malú revue do vrecka vo veste. Werich bol na plagátoch uvedený ako J. W. Rich. V rokoch 1927 – 1938 ich divadelná spolupráca pokračovala, do roku 1935 pôsobili v Osvobozeném divadle, v rokoch 1935 – 1937 pôsobili pod hlavičkou takzvaného Spoutaného divadla, kde uviedli svoju najodvážnejšiu hru Balada z hadrů. V roku 1937 sa vrátili k Osvobozenému divadlu, ktoré bolo o rok neskôr (1938) zatvorené a Werich s Voskovcom a s ich dlhoročným hudobným autorom Jaroslavom Ježkom boli nútení opustiť Česko-Slovensko.
Druhú svetovú vojnu strávil Werich v USA, kde pracoval ako herec. V roku 1945 spolu s Voskovcom obnovili Osvobozené divadlo, ale vzhľadom na politickú situáciu už nebolo možné robiť politickú satiru. Po roku 1948 Werich pôsobil v mnohých pražskýchdivadlách. V rokoch 1956 – 1961 bol riaditeľom Divadla ABC. Werich založil Divadlo Voskovce a Wericha, kde sa jeho novým partnerom stal Miroslav Horníček. Z ich spoločnej divadelnej tvorby tých čias sa stali najznámejšie takzvané Forbíny tj. predscény. Jeho povojnová činnosť je spojená s vtedajším režimom, kritici mu vyčítajú, že aj keď bol veľmi populárny, nezastal sa svojich prenasledovaných a väznených kolegov a priateľov.
V roku 1977 sa Werich zúčastnil na verejnom podpise Anticharty (podľa svojich slov preto, aby mal príležitosť diskutovať), no záverečný dokument nepodpísal. Režim preto využil jeho podpis na prezenčnej listine, ktorú všetci podpísali pri príchode.
Pri príležitosti stého výročia jeho narodenia vydala Česká národní banka pamätnú striebornú mincu v nominálnej hodnote 200 Kč.
Tvorba
Divadelná tvorba
Prvé hry dvojice V+W boli skôr zábavné s veľkým množstvom hudby, tieto hry boli politicky neangažované. Vo Vest pocket revue vytvorili celkom nové poňatie scény, vystupovali ako bielo nalíčení klauni, ktorí sa rozprávajú nielen medzi sebou, ale i s obecenstvom. Mali dopredu dohodnuté témy a smer dialógu, ale existoval dosť veľký priestor pre improvizáciu.
Neskôr písal spolu s J. Voskovcom politicky angažované revue, väčšina z nich bola silno ľavicovo zameraná, upozorňovali na nezamestnanosť a na sociálne rozdiely. Neskoršie diela boli celkom neskrývane antifašistické. Ich dialógy boli zamerané proti malomeštiactvu, hlúposti, totalite. Paródie sa zameriavali nielen na dianie vo vtedajšej dobe, ale i na históriu (Caesar, Osel a stín, Kat a blázen).
Na podnet nemeckého veľvyslanectva, ktoré si sťažovalo na urážku hlavy štátu, boli V + W vykázaní z Umeleckej besedy a hrali ďalej ako Spoutané divadlo, tu vznikli najslávnejšie hry dvojice:
Balada z hadrů, Rub a líc, Pěst na oko a iné. Na hudbu J. Ježka zložili texty mnohých piesní (napr. Nebe na zemi). Po návrate do Česko-Slovenska stihli napísať ešte hru Divotvorný hrnec.
Filmová tvorba
S režisérom M. Fričom natočili niekoľko filmov, ktoré vyznievajú silno protifašisticky a prosocialisticky (Pudr a benzín, Peníze nebo život, Svět patří nám a iné). Povojnová filmová tvorba Wericha poukazuje na všeobecné pozitívne hodnoty (Císařův pekař, Byl jednou jeden král, Stvoření světa a iné).
1935 – Balada z hadrů, hra čerpá z tvorby francúzskeho básnika François Villona patrí k najodvážnejším protifašistickým hrám. François Villon v nej vystupuje ako hovorca trpiaceho ľudu
Pěst na oko, ľudia sa odmietajú poučiť z histórie a neustále opakujú jednu chybu. Hra bola myslená ako výzva k dohode medzi ľuďmi a aby zabránili mocným ubližovať im
1953Civilisace – Jan Werich (ze hry Osel a stín upravil Dalibor Brázda – Karel Vlach so svojim orchestrom)/Kalná řeka – Rudolf Cortés – Supraphon 51566-M
.png)
