Jamato
大和
Základná charakteristika
Štát	Japonsko
Druh	bojová loď
Staviteľ	lodenice Mitsubishi Nagasaki
Začiatok výstavby	4. november 1937
Dátum spustenia na vodu	8. august 1940
Dátum prevzatia námorníctvom	16. december 1941
Dátum potopenia (vyradenia)	7. apríl 1945
Dĺžka	na čiare ponoru 256 celkovo 263 m
Šírka	na čiare ponoru 36,9 celkovo 38,7 m
Ponor	max 11 m
Štandardný výtlak	65 027 ton
Bojový výtlak	72 800 ton
Posádka	2 767
Pancierovanie a výzbroj
Pancierovanie stred	408 mm
Pancierovanie veliteľskej veže	500 mm
Pancierovanie barbet	až 650 mm
Pancierovanie paluba	231 mm
Hlavná výzbroj	9 x 460 mm (cal.45)
Pomocná výzbroj	6 x 155 mm (cal.60), 24 x 127
Protilietadlová výzbroj	162 x 25 mm (52×3, 6×1) 4 x 13,2 mm (2×2)
Lietadlá	7 x E13A1 Aichi, (F1M2 Mitsubishi)
Pohon a pohyb
Pohon	12 kotlov Kanpon, parné turbíny, 4 skrutky 150 000 hp (110 000 kW)
Maximálna rýchlosť	27 uzlov
Maximálny dosah	7 200 námorných míľ (16 u.)
Poznámky
výzbroj z roku 1945

Jamato (jap.:大和, angl. Yamato) bola bojová loď triedy Jamato japonského námorníctva. Pomenovaná bola podľa japonskej provincie Jamato. Mala štyri sesterské lode:Musaši, lietadlovú loď Šinano, Projekt 111 a Projekt 797. Celá myšlienka stavby vychádzala z požiadavky postaviť utajene takú silnú loď, aby ju priemyselne silné USA nedokázali v horizonte 3-5 rokov napodobniť. Tým by Japonsko získalo krátkodobo námornú nadvládu.

Kýl lode bol položený v lodenici Mitsubishi v Nagasaki 4. novembra 1937 a spustená na vodu bola 8. augusta 1940. Štandardný výtlak bol 65 027 t, pričom plne vybavená až 72 800 ton. Prevzatá námorníctvom bola 16. decembra 1941.

Pohonná jednotka pozostávala z dvanástich kotlov Kanpon a turbín, ktoré dodávali lodi výkon až 150 000 ks čo je 110 MW, pri ktorých jednotka dosahovala maximálnu rýchlosť 27 uzlov pomocou štyroch skrutiek.

Pancierovanie bočného pásu dosahovalo hrúbku 369 – 408 mm sekundárny pás mal hrúbku 198 mm. Pancier veže mal hrúbku 500 mm barbety (veže delostrelectva) mali na čele hrúbku až 650 mm, pričom hmotnosť veže hlavného delostrelectva mali hmotnosť až 2 500 ton. paluba mala len jediný pancierový pás o hrúbke 231 mm.

Primárna výzbroj pozostávala z deviatich 460mm diel kalibru 45. Bol to najväčší kaliber aký bol v dejinách namontovaný na loď. A to v troch trojhlavňových vežiach, dve na prove, jedna na korme, pričom každá mala hmotnosť 2 500 t. Sekundárna výzbroj pozostávala z dvanástich 155 mm (60. cal.). Bola uložená v štyroch trojhlavňových vežiach jedna nad primárnym delostrelectvom v prednej časti, druhá takisto nad primárnym delostrelectvom v zadnej časti a zvyšné dve po stranách v strede trupu (pri prestavbe odstránené a nahradené ľahkým protilietadlovým delostrelectvom). Po oboch bokoch trupu nad 155mm vežami boli tri strelištia dvojhlavňových 127mm kanónov (40 cal.).^[1][2]

Po uvedení do služby sa Jamato stala vlajkovou loďou admirála Isoroku Jamamota. Spolu s bojovými loďami Mutsu, Nagato, lietadlovou loďou Hosho, krížnikom Sendai, deviatimi torpédoborcami a štyrmi podpornými loďami vyplávala na cestu k Midway v júni 1942. Ako podporná skupina bojových lodí mala podporiť inváziu na atole Midway. Bohužiaľ (pre Japonsko) sa bitka o Midway skončila neúspechom a Jamato nevystrelila jediný náboj. Od 29. augusta 1942 do 8. mája 1943 strávila všetok čas v okolí súostrovia Truk.

V máji 1943, bola na jednotke prevedená rozsiahla rekonštrukcia a prezbrojenie, keď boli dve veže sekundárneho 155 mm delostrelectva na bokoch plavidla odobraté a namiesto nich boli pridané 25 mm kanóny. Pridaný bol radar Typ-22. Prestavba bola dokončená v decembri. Následne sa presunul na ostrov Truk, pričom po ceste bola jednotka torpédovaná ponorkou USS Skate. Rekonštrukcia následne pokračovala v apríli 1944, kedy bolo pridaných šesť stanovíšť s dvojhlavňovými 127 mm kanónmi na miesto po 155 mm vežiach a pridané ďalšie 25 mm pritilietadlové kanóny.

K flotile sa pripojila v júni 1944 a zúčastnila sa na bitky o Filipíny. V októbri bola súčasťou síl v bitke pri zálive Lyete, počas ktorej po prvýkrát použila svoje hlavné delostrelectvo kalibru 460 mm a to ako proti lietadlám (Japonci vyvinuli protilietadlové strely kalibru 460 mm), tak i proti lodiam protivníka. Vôbec po prvýkrát, a zároveň naposledy bolo hlavné delostrelectvo použité na boj proti plavidlám protivníka. Vystrelených bolo 104 projektilov 460 mm. Počas tohto delostrelecko leteckého súboja bola potopená jedna americká eskortná lietadlová loď a jeden torpédoborec. Počas útoku lietadiel zasiahli Jamato dve bomby a spôsobili menšie škody. Naproti tomu jej sesterská loď Musaši bola ťažiskom leteckého útoku z lietadlových lodí, a bola potopená. Jamato následne "degradoval" na sprievodné plavidlo, keď sprevádzal lode na Samar (Filipíny), ktoré vyvrcholilo torpédovaním americkým torpédoborcom USS Heermann. V novembri 1944 sa vrátil na prezbrojenie do Japonska, kde mu boli pridané počas zimy 1944 – 1945 ďalšie protilietadlové zbrane. 19. marca 1945 bol Jamato napadnutý vo Vnútornom mori lietadlami skupiny lietadlových lodí Task Force 58 pri Kure, ktoré mu spôsobili menšie škody.

6. apríla 1945, Jamato vyplával na svoju poslednú plavbu pod velením admirála Seiiči Itóa k Okinave na ktorej sa vylodili sily USA. V blízkosti Okinavy sa nachádzalo približne 1 000 plavidiel, ktoré podporovali americkú inváziu. Táto plavba bola označená ako operácia Ten-Go.

Posledná misia vtedy už jedinej z najväčšej triedy bojových lodí bola operácia Ten-Go, ktorá nasledovala po invázii na Okinawe (začala 1. apríla 1945). Píše sa o nej ako o samovražednej misii, pretože plavidlo malo palivo len na cestu k Okinawe. Loď vyplávala pod vlajkou admirála Seiičiho Ita s cieľom napadnúť flotilu USA podporujúcu vylodené jednotky na západe ostrova a následne nabehnutie na breh, kde by uviazla ako nepohyblivá ale hlavne nepotopiteľná delostrelecká batéria. Jamato mal podporiť brániace sa japonské jednotky a brániť prísunu posíl Američanov prípadne ich zatlačiť do mora a zničiť invázne jednotky. V sprievode ľahkého krížnika Jahagi a ôsmich torpédoborcov opustila formácia 6. apríla prístav Tokujama.

V tej dobe už americké letectvo zablokovalo všetky možné východy z Vnútorného mora a jediný voľný (Hójo) strážili ponorky. Ešte vo večerných hodinách 6. apríla zachytila zväz bojovej lode Jamato americká ponorka. Zväz nemal žiadnu leteckú podporu. Všetci dôstojníci a mužstvo predpokladali, že ide o poslednú plavbu Jamata. Preto posádka i dôstojníci v skorých ranných hodinách 7. apríla obradne vypili saké (podobný obrad pred letom absolvovali piloti Kamikadze).

Okolo 8:30 lietadlá z lietadlových lodí chrániacich vylodené jednotky na Okinawe vyštartovali oproti zväzu Jamata. Okolo 10:00 japonský radar na Jamate zaregistroval približujúce sa lietadlá, na ktoré hneď upozornil radista Seičiho Ita. O sedem minút už boli na lodi pozatvárané všetky dvere, okná a ventilátory (opatrenie proti potopeniu v prípade prerazenia trupu), všetky bojové stanovištia boli obsadené.

Jamato začala obranu zoskupenia paľbou z 460mm diel špeciálnymi protilietadlovými projektilmi. Každý projektil sa po výstrele roztrhol na mnohotisíc kúskov čím vytvoril doslova oblak črepín letiacich rýchlosťou 780 m/s – 2 800 km/h (úsťová rýchlosť). No tieto strely neboli efektívne proti prilietajúcim lietadlám, navyše znižovali efektivitu ostatného protilietadlového delostrelectva (otrasy lode, dym…). Pri paľbe museli byť opustené všetky palubné stanovištia pretože tlakovú vlnu pri výstrele nemohol nik prežiť. To znamenalo, že všetko protilietadlové delostrelectvo bolo nečinné. 460mm hlavne zniesli iba desať výstrelov, po tom boli tak opotrebované, že sa museli vymeniť, keďže už nezaručovali presnosť zásahu.

Lietadlá z lietadlovej lode USS Hornet sa spojili s lietadlami Curtiss SB2C-4E Helldiver bombardovacej perute VB-82 z USS Benningtonu pod vedením Hugha Wooda vo výške 6 000 m, kde ponad mraky a aj keď ich radar zaregistroval, boli už dosť blízko. Prenikli protileteckou clonou a zaútočili z mrakov. Boli prvými lietadlami, ktoré zaútočili na Jamato 7. apríla 1945, v deň jeho poslednej plavby. Lietadlá Avenger niesli torpéda, a spolu s Helldiver-mi zaútočili v súčinnosti na svoj hlavný cieľ, ktorým bola práve bojová loď Jamato.

Útok začal z výšky 6 000 m, z ktorej lietadlá nalietavali na loď a zhadzovali bomby z výšky 500 m dokonca i nižšie. Následne zaútočili torpédonosné stroje. Piloti torpédových bombardérov dostali inštrukcie, aby útočili na prednú a zadnú časť, kde bola slabšia pancierová ochrana a len z jednej strany, aby sa loď prevrátila. Jamato zasiahlo približne 8 bômb a 12 torpéd. O 14:23 sa loď prevrátila a jej muničné sklady explodovali.

Hríb po výbuchu a siahal do výšky 4 míľ a bolo ho vidno až v 125 míľovej vzdialenosti v Kagošimskej prefektúre na Kjúšu, najjužnejšom zo štyroch najväčších japonských materských ostrovov. Len 280 zo 2 778 námorníkov sa zachránilo. Pri útoku na Jamato bolo stratených 10 lietadiel s dvanástimi členmi posádky.

Od 12. februára 1942, keď nahradila bojovú loď Nagato do 11. februára 1943, keď ju nahradila Musaši, bola Jamato 364 dní vlajkovou loďou japonského námorníctva.

Z triedy Jamato sa ani jedna jednotka nedočkala konca vojny. Jamato a Musaši potopilo letectvo, Šinano ponorka, a štvrtá a piata jednotka nebola nikdy postavená.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jamato (bojová loď)

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Japanese battleship Yamato na anglickej Wikipédii.

• Stránka o Jamate – po česky

Bojové lode: Trieda Jamato
Predchádzajúca trieda: Trieda Tosa	Nasledujúca trieda: Trieda Super Jamato
Jamato · Musaši · Projekt 111 · Projekt 797
lietadlová loď: Šinano