Impakt astronomického telesa

Meteorický kráter v Arizone.
Umelecká predstava dopadu asteroidu na Zem.

Impakt astronomického telesa[1] je udalosť, kedy dôjde k dopadu astronomického telesa na povrch iného, väčšieho astronomického telesa. Pri dopade astronomického telesa (meteoroidu, planétky, kométy) se uvolní energia a spravidla dochádza i ku vzniku impaktného kráteru.

Impakty sú prírodné procesy, ktoré mali aj významnú úlohu pri formovaní slnečnej sústavy už od jej vzniku. Tiež niektoré veľké vymierania mohli byť spôsobené práve impaktom astronomického telesa[2]. Najznámejšie vymieranie je na konci kriedy spred 66 miliónmi rokov, kedy asteroid s priemerom 10 km dopadol do vôd vtedajšieho Mexického zálivu a pravdepodobne ukončil éru dinosaurov. Predpokladáme, že následne na celej zemeguli nastalo, vplyvom vyvrhnutia prachu a odparenia irídia z energie dopadu, z požiarov a splodín z vyvolanej tektonickej činnosti[3], na dlhé roky zatienenie oblohy a nízke teploty - podmienky podobné scenáru zimy po nukleárnej vojne.[4] Práve dôkazy týchto globálnych katastrof potvrdzujú impakt astronomického telesa, ako jednu z najväčších hrozieb pre ľudstvo a život na Zemi.[5]

Zasiahnutie Zeme

Výskyt nebezpečných telies

Známe NEO - blízkozemské objekty pre rok 2018. Dráha Zeme je bielou.
Známe bolidy veľkosti 1 m - 20 m v rokoch 1994 až 2013

V roku 2016 bolo známych 717 768 asteroidov s presne určenou dráhou. Z toho je 15 098 NEO (blízko-zemských objektov), čo sú 3% z odhadovaného počtu.[6] Pravdepodobnosť zrážky so Zemou ja tým menšia, čím je vesmírny objekt väčší. Riziko je zobrazené v nasl. tabuľke.

Chondritové asteroidy (<85 m).[7]
Veľkosť Kinetická energia Energia výbuchu pri rozpade Výška výbuchu nad povrchom 1 výskyt za čas v rokoch
4 m 3,8 kt 1,1 kt 38,3 km 1,5
7 m 20 kt 7,6 kt 32,8 km 5,5
10 m 60 kt 26 kt 28,8 km 12,5
15 m 201,3 kt 110 kt 23,7 km 33,6
20 m 477,2 kt 300 kt 19,8 km 74,7
30 m 1 610 kt 1 200 kt 14,1 km 230,3
50 m 7 460 kt 6 600 kt 6,6 km 952,1
70 m 20 500 kt 19 940 kt 1,5 km 2 400
85 m 36 600 kt 3 190 kt 0 km 4 200
Výpočty pre teleso: ρ = 3300 kg/m3; v = 17 km/s (61 200 km/h); a uhel dopadu 45°.

Poznámka: energia hirošimskej atómovej bomby – 16 kt; energia najsilnejšej termonukleárnej bomby (Car-bomba) – 50 000 kt.

Dôsledky impaktu

Mikrometoeoroidy a malé meteoroidy, hoci dopadajú na Zem nepretržite, nepredstavujú vážnejšie riziko pre život na Zemi najmä vďaka ochrane atmosféry, kde zhoria a na Zem dopadne len prach, alebo menšie kúsky. Väčšie telesá 4m - 85m obykle vybuchnú ešte pred dopadom na Zemský povrch. Ničivé následky väčšieho rozsahu môžme očakávať asi od veľkosti 20m - 50m. Napríklad Čeľabinský meteorit[8] v roku 2013 mal odhadovanú veľkosť 17m. Telesá nad 85m dopadajú na povrch Zeme a dôsledky môžu už mať globálny charakter. Veľkosť predpokladaného vytvoreného kráteru podľa veľkosti meteoritu ukazuje nasl. tabuľka.

Chondritové asteroidy nad 250m [9]
Priemer Kinetická Energia Priemer krátera 1 výskyt za čas v rokoch
0,25 km 932 Mt 4 km 65 000
0,5 km 7 460 Mt 8 km 140 000
1 km 59 600 Mt 15 km 520 000
2 km 0,477 mil. Mt 28 km 2,6 mil.
3 km 1,61 mil. Mt 40 km 6,6 mil.
5 km 7,46 mil. Mt 62 km 22 mil.
7,5 km 25,2 mil. Mt 88 km 55 mil.
10 km 59,6 mil. Mt 114 km 110 mil.
15 km 201 mil. Mt 163 km 270 mil.
20 km 477 mil. Mt 210 km 530 mil.
Výpočty pre teleso: ρ = 3300 kg/m3; v = 17 km/s (61 200 km/h); uhol dopadu 45°.

Zasiahnutie planét a mesiacov

Tycho - Impaktný kráter na Mesiaci

Pri dopadoch na kamenné planéty a mesiace, podobne ako na Zemi, dochádza k uvoľneniu kinetickej energie, vyvrhnutiu materiálu z miesta dopadu a spravidla dochádza i ku vzniku impaktného kráteru.[10] Zvlášť na planétach a mesiacoch bez atmosféry, alebo s riedkou atmosférou dopadajú na povrch aj menšie meteoroidy, ktorých dopad je však podstatne častejší, ako dopad veľkých telies. Preto riešenie protimeteorickej ochrany pripravovanyých kozmických základní na týchto telesách bude jednou z výziev vesmírnej architektúry.

Referencie

  1. ↑ VEREŠ, Peter. Autoreferát dizertačnej práce, Populácia malých telies v blízkom okolí Zeme [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, 2010, [cit. 2021-03-24]. Dostupné online.
  2. ↑ BARTOŠOVIČOVÁ, Marta. Mraky nad jurským parkom. Vrcholy a krízy dávneho života doby dinosaurov [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2019-03-04, [cit. 2021-03-24]. Dostupné online.
  3. ↑ http://www.osel.cz/9575-nastartovaly-deskovou-tektoniku-zeme-srazky-s-ohromnymi-asteroidy.html - Nastartovaly deskovou tektoniku Země srážky s ohromnými asteroidy?
  4. ↑ Publikoval Paleoklub. Tajuplné zmiznutie [online]. paleoklub.sk, [cit. 2021-03-24]. Dostupné online.
  5. ↑ správy, od autora: SSPA. Slovenská spoločnosť pre vesmírnu politiku [online]. vesmirnapolitika.sk, 2019-01-10, rev. 2019-04-05, [cit. 2021-03-22]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  6. ↑ Do hľadania asteroidov majú teraz možnosť zapojiť sa aj študenti zo Slovenska [online]. planetaria.sk, [cit. 2021-03-23]. Dostupné online.
  7. ↑ https://impact.ese.ic.ac.uk/ImpactEarth/ImpactEffects/
  8. ↑ Ochrana našej planéty pred dopadom asteroidov san. Šéf NASA: Nebezpečné asteroidy blízko Zeme nie sú také zriedkavé, ako si myslíte. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia). Dostupné online [cit. 2021-03-22]. ISSN 1336-1996.
  9. ↑ https://impact.ese.ic.ac.uk/ImpactEarth/ImpactEffects/
  10. ↑ Hvězdárna Valašské Meziříčí. Mesiac, krátery, typy kráterov [online]. astrovm.cz, [cit. 2021-03-24]. Dostupné online. (po česky)

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj

Portal Astronomický portál
Portál slnečná sústava
Kozmonautický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Impakt astronomického tělesa na českej Wikipédii.

Tento článok týkajúci sa astronómie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.