Obec leží v juhozápadnej časti Krupinskej planiny, na rozhraní podcelkovDačolomská planina a Modrokamenské úboče.[4] Hrušov má viacero osád, ktoré ležia v širokom okolí. Laznícke usadlosti, na centrum obce napojené miestnymi cestami, sa však čoraz viac využívajú už len na rekreáciu. Rozsiahlym chotárom preteká viacero vodných tokov, odvádzajúcich vodu do Ipľa.[5]
Obcou vedie cesta III/2566 z Vinice, ktorá pokračuje severným smerom až po napojenie na cestu I/75 (smer na Veľký Krtíš). Ten je vzdialený 31 km východným smerom, Šahy 25 km juhozápadne, Krupina 33 km severne a krajské mesto 84 km rovnakým smerom.
Geológia
1 107 ha hrušovského chotára tvoria lesy a iná pôda. Pôdne typy sú tu hnedozeme a hnedé lesné pôdy. Pôdne druhy tu tvoria v prevažnej väčšine hlinité pôdy s rôznymi prímesami. Na tejto pôde sa pestuje kukurica, obilie, zemiaky, alebo sa často tieto zeme využívajú ako pasienky. Súkromná osoba tu vie dopestovať aj teplomilné rastliny, ako sú rajčiny, papriky a iné. Výborne sa tu darí ovocinárstvu (čerešne, hrušky, slivky, jablone) a vinohradníctvu.
Základom pôdy na území Slovenska sú treťohornévulkanity, medzi ktoré v našej oblasti patria andezitické tufy, tufity a aglomeráty.
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov Hrušova má klesajúcu tendenciu kvôli prirodzenej mortalite a odlivu mladých ľudí do iných regiónov kvôli pracovným príležitostiam. K záveru roka 2018 mal Hrušov 837 obyvateľov. Podľa posledného sčítania ľudí (2011) bola skladba obyvateľov nasledovná:
a) podľa veku: 15,3% (133) obyvateľov vo veku 0 - 14 rokov, 62,7% (545) obyvateľov vo veku 15 - 59 rokov a 22,0% (191) obyvateľov starších ako 60 rokov,
b) podľa pohlavia: 428 obyvateľov sú muži, 441 sú ženy
c) podľa národnosti: 95,2% (827) slovenská, 1,7% (15) rómska, 0,7% (6) maďarská, 0,2% (2) česká, 2,2% (19) ostatné,
d) podľa vierovyznania: 95,2% (827) rímskokatolícke, 0,9% (8) evanjelické, bez vyznania 1,2% (10), 0,5% (4) ostatné, 2,2% (19) nezistené.
Obec Hrušov sa prvýkrát spomína v starých písomných správach z roku 1272, kde sa spomína meno Mikuláša z Hrušova. Obec vtedy patrila rodu Huntovcov. Podrobnejšia správa o Huntovcoch sa spomína z 25. februára 1285, kedy obec Hrušov získal Demeter, mladší syn Honta. Od roku 1342 prechádzal hrušovský majetok rôznymi rodmi. Pomaly sa tu ukazovali aj dnešné pokolenia, ako rod Stacho, Baláž, Bobák, Lekýr a iné. Známe je však to, že susedná dedina Vinica (vtedy Nekyje) boli oproti Hrušovu významnejšia, pretože v nich zasadala hontianska súdna stolica.
Ako kedysi v týchto rokoch žili ľudia nám priblížili kostrové pohrebiská, v ktorých sa našli krčiažteky, gombíky a už aj pozostatky čepcov (pozostatky malých sklenených korálikov). Toto pohrebisko našiel P. Kamas v roku 1974 v miestach medzi Lúčkou a Bralom. Keďže bol ich výskum zastavený, nemožno ich datovať. V 16. až 17. storočí bola dedina poplatnou Turkom. Hrušov ale aj tak patril panstvu Bzovík.
V týchto a aj neskorších obdobiach (až do druhej polovice 20. storočia) bola prítomná dvojrezidenčnosť, t. j. život na lazoch cez týždeň a v nedeľu v dome v dedine. Po postavení kostola sa v matrike zachovalo meno prvého kňaza Jozef Bonaventúra, ktorý bol na Hrušove od roku 1787. Z matriky sa dozvedáme, že v tomto čase bola v obci veľká úmrtnosť detí, čo svedčí o vtedajších podmienkach života. K najväčším požiarnym pohromám patria požiare v roku 1809 (vyhorelo 45 domov) a v roku 1838.
Dejiny 20. storočia
Na pomníku v strede obce je aj pamätná tabuľa kňazovi Mikuškovi.
V ½ 20. storočia sa obec len veľmi ťažko vyvíjala. Najbližšia železničná stanica bola v Krupine (33 km), v obci pošta ani telefón neboli. Svoju ráznosť si ľudia udržiavali pre odstup v polohe. Ešte aj v roku 1934 bolo veľa domov so slamennou strechou a s otvoreným ohniskom.
Počas druhej svetovej vojny Hrušovom neprechádzal front, takže k veľkým materiálnym škodám nedošlo. Aj z Hrušova však museli narukovať bojaschopní muži. V chotári obce sa počas vojny ukrývali aj partizánske jednotky. V roku 1944 nemeckí vojaci upodozrievali obyvateľov obce zo spolupráce s partizánmi. V tom roku došlo k úmrtiu nemeckého vojaka. Práve vtedy prebiehal na Hrušove pohreb, počas ktorého ako obvykle zvonili zvony. Nemeckí vojaci sa nazdávali, že obyvatelia Hrušova takýmto spôsobom upozorňujú partizánov na Nemcov. Preto dali zhromaždiť mužov k budove vtedajšej školy, aby ich popravili. Následne chceli dedinu podpáliť. Tejto katastrofe zabránil vtedajší hrušovský rímskokatolícky kňaz Štefan Mikuška, ktorý ako jeden z mála ovládal nemecký jazyk. Dohodol sa s vojakmi, že obyvateľov nevystrieľajú, ak vojakom odovzdajú proviant v podobe surovín a zvierat.
Rázovitosť občanov Hrušova sa prejavila aj pri oneskorenej kolektivizácii a vytvorení jednotného roľníckeho družstva v spolupráci so susednými obcami Vinica a Čelovce v roku 1979.[7] Kvôli vytvoreniu JRD úplne zanikol dvojrezidenčný život. Kvôli populačnej explózii v 80. rokoch bola postavená nová budova pre materskú, základnú a internátnu špeciálnu školu.
Súčasný život
V obci sa aktuálne nachádza Základná škola s materskou školou. Kvôli klesajúcej natalite bola časť budovy školy prebudovaná na sociálne zariadenie pre starších občanov. Zároveň sa v obci nachádzajú dva obchody a šijacia firma. Obec sa v poslednom desaťročí výrazne zameriava na rozvoj cestovného ruchu (primárne podujatie Hontianska paráda) a turistiky (rekonštrukcia náučného chodníka a rozhľadne Prášny vrch, plánované vybudovanie cyklochodníka). Aj keď sa Hrušov radí medzi malé obce, prevláda v nej čulý spoločenský život občanov, ktorí sa združujú do početných aktívnych miestnych spolkov a organizácií.
Kultúra a zaujímavosti
Pamiatky
Eucharistická poklona v hrušovskom kostole (2023)Rímskokatolícky kostol Všetkých Svätých je jednoloďová baroková stavba s rovným ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1762. V interiéri sa nachádza baroková stĺpová architektúra oltára a murovaná empora.[8] Fasády kostola sú členené lizénami. V rokoch 2015 – 2018 prešiel interiér a exteriér kostola výraznými prestavbami, aby bol v súlade s aktuálnymi liturgickými smernicami: bol vybudovaný kamenný oltár a ambóna, pôvodná výzdoba kostola bola zredukovaná a zjednotená.
V obci sa nachádza viacero ľudových domov. Dom č. 178 je pamiatkovo chránený. Ide o trojpriestorový obdĺžnikový objekt usadlosti zo začiatku 20. storočia.[9]
Pamätník padlým občanom v 1. a 2. svetovej vojne, ktorý sa nachádza v centre obce. V roku 2014 bola na pomník nainštalovaná pamätná tabuľa kňazovi Štefanovi Mikuškovi, ktorý zachránil životy obyvateľom Hrušova a zabránil vypáleniu obce.
Dvojpodlažný kamenno-drevený amfiteáter, ktorý bol postavený pre festival Hontianska paráda. V súčasnosti sa na požiadanie využíva aj ako obradné miesto pre civilné sobáše.
Prestavaná kalvárna kaplnka s obnovenou krížovou cestou na kopci Stráňa nad obcou.
Trojpodlažná drevená rozhľadňa na kopci Prášny vrch, ktorá nahradila pôvodnú rozhľadňu z roku 1998. V roku 2020 bol pri nej vybudovaný prístrešok a mobiliár.
Interiér ľudovej usadlosti č. 178
Socha sv. Jána Nepomuckého
Náučný chodník
V roku 1998 bol zriadený náučný chodník, ktorý pozostáva z južného a severného okruhu. V roku 2012 prebehla rekonštrukcia značenia a osadených tabúľ, počet zastavení sa zredukoval a trasa sa mierne upravila.[11] Náučný chodník prezentuje bohatstvo tradičnej ľudovej kultúry v Hrušove, ako aj prírodné scenérie priľahlých lazov.
Spolky a združenia
V obci napriek malému počtu obyvateľov pôsobia rôzne aktívne spolky a združenia:
Folklórna skupina Hrušov
Vznikla v 60. rokoch 20. storočia. Venuje sa zachovávaniu a šíreniu výhradne hrušovskej ľudovej kultúry. V súčasnosti (2019) v sebe zastrešuje zložky, ktoré môžu vystupovať aj samostatne: ženská spevácka skupina, mužská spevácka skupina, ženská tanečná skupina a dievčenská tanečná skupina. Počas svojej existencie vydala Folklórna skupina Hrušov viacero CD s hrušovskými piesňami: Čardáše z Hrušova (1996),[12]Čo sa stalo v hrušovskej dedine (2007), Ponad Hrušov (2011).[13] V spolupráci s vtedajšou Slovenskou televíziou vznikli filmové dokumenty Spievanie na zore, Jarné spevy, Keď sa lámal rok (1999, Drahomíra Kyslanová - jarné zvyky), Obrázky z Hontu (Drahomíra Kyslanová - jesenné zvyky), Zrodenie chleba (Drahomíra Kyslanová - od siatia po pečenie chleba) a Hrušovská svadba (Pavol Fűkö). Svadobné motívy sú zachytené aj v rovnomennej snímke od amatérskeho filmového klubu pri VŠP v Nitre pod vedením Ing. Jána Kamasa.[14]
Detská folklórna skupina Ragačinka
Detská folklórna skupina Ragačinka sa sformovala v roku 1979 pod vedením Františky Hajdúchovej, Jozefa Vargu a miestnej učiteľky Evy Pakšiovej. Od roku 1992 je spolok vedený Annou Brlošovou. Meno súboru je odvodené od buriny ragač, ktorá sa v hojnom množstve vyskytuje v obci. Po uschnutí vytvára zvuk pripomínajúci šuchot sukní.
Cieľom Ragačinky je udržiavať miestne tradície a zachovávať ich pre budúce generácie. V skupine pôsobia deti navštevujúce predovšetkým miestnu základnú školu. Pravidelne sa zúčastňujú detských súťažných prehliadok, vystúpení v rámci dediny Hrušov ale aj blízkeho či vzdialenejšieho regiónu. Deti sú vedené k spevu a tancu charakteristického Hrušovčanom. V súčasnosti sa v skupine rozvíja aj skupina malých heligonkárov.
Každý rok v období adventu organizuje Ragačinka v spolupráci s obcou Hrušov a miestnym spolkom Matice slovenskej charitatívny projekt „Autobus dobrej vôle“. V rámci tohto zvyčajne dvojdňového podujatia deti navštevujú detské domovy, domovy sociálnych služieb a domovy dôchodcov po celom Slovensku, aby ich potešili svojim vystúpením.[15] Viackrát deti z „Autobusu dobrej vôle“ privítal aj Ivan Gašparovič v prezidentskom paláci v Bratislave.[16]
Obec sa stala známou vďaka organizovaniu folklórneho festivalu Hontianska paráda, ktorý sa koná od roku 1996 a je pre obec významným zdrojom príjmov. Návštevníci tam okrem scénických vystúpení na dvojpodlažnom amfiteátri a ďalších pódiách môžu vidieť tradičný roľnícky život, ochutnať jedlá v tzv. dvoroch, vidieť zhruba stovku remeselníkov a pozrieť si mnohé výstavy.[17]
Traktorparáda
Od roku 2013 organizuje miestne OZ Hrušovský Ťapuškáč začiatkom júla podujatie Traktorparáda. Ide o preteky na starých traktoroch v rôznych kategóriách.[18]
Publikačná činnosť
V súvislosti s uvedomením si, že postupne vymiera pôvodná generácia, ktorá zažila tradičný spôsob života, sa obec s pomocou miestnych ľudí a s využím fondov Ministerstva kultúry SR rozhodla zachytiť čo najpodrobnejšie tradičný život v Hrušove. Vytvorila edíciu Tradičnej ľudovej kultúry obce Hrušov, ktorá sa skladá z viacerých publikácií, ktoré mapujú vybranú oblasť alebo tému tradičného života:[19]
Naprostred Hrušova - spevník ľudových piesní. (BRLOŠOVÁ Anna a kol.)
Svadobné zvyky obce Hrušov. (SÁSOVÁ Anna a kol.)
Hrušovský kroj a jeho premeny v čase. (BRLOŠOVÁ Anna, SÁSOVÁ, Anna)
Zvykoslovie obce Hrušov (SÁSOVÁ Anna, BRLOŠOVÁ Anna ml.)
Tradičné staviteľstvo v Hrušove.
Hrušov a Hrušovčania (BOTÍK Ján).
Roľníctvo v Hrušove (BRADA Peter a kol.).
Z hrušovského stola (SÁSOVÁ Anna, BRLOŠOVÁ Anna).
O čom sa v Hrušove rozprávalo.
Hrušovská pospolitosť (BRLOŠ Ján, BRLOŠOVÁ Anna a kol., 2017, 448 s.).
Hudobné a tanečné tradície Hrušova.
Hrušov - obec tradičnej ľudovej kultúry.
Chránené označenie pre hrušovský lepník
V roku 2022 bol do zoznamu produktov s chráneným označením na celoeurópskej úrovni zapísaný hrušovský lepník. Ide o jedlo z kysnutého cesta, ktoré môže byť plnené zvnútra alebo na povrchu zvyčajne sladkou plnkou (zemiakovou, lekvárom a pod.). Je pečené v tradičnej kamennej peci vykúrenej tvrdým drevom.[20][21]
Osobnosti
Anton Bendík – hráč na heligónke, sólový spevák a folklorista známy na Slovensku a v Česku.
↑Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
↑Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
↑PROGRESIO. Náučné chodníky na Slovensku [online]. [Cit. 2019-10-27]. Dostupné online.
↑Ženská Spevácka Skupina Z Hrušova - Čardáše Z Hrušova [online]. Discogs, 1996, [cit. 2023-11-25]. Dostupné online. (po anglicky)
↑Folklórna skupina Hrušov [online]. Obec Hrušov, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
↑BRLOŠ, JÁN, BRLOŠOVÁ, Anna. Hrušovská pospolitosť. Spoločenský, verejný a duchovný život obyvateľov. 1.. vyd. Hrušov : Obec Hrušov, 2017. ISBN 978-80-972950-1-1. S. 448.
↑MINISTERSTVO PÔDOHOSPODÁRSTVA A ROZVOJA VIDIEKA SR. Hrušovský lepník získal prestížne chránené zemepisné označenie [online]. MPRV SR, [cit. 2023-10-29]. Dostupné online.
↑Únia zaregistrovala bardejovský med ako nové chránené označenie pôvodu [online]. Pravda.sk, 2022-09-30, [cit. 2023-10-29]. Dostupné online.
.jpg)
