Rozprestiera sa od úrovne rieky Hron, ktorá tečie západným smerom a pri Žarnovici dosahuje nadmorskú výšku 212 m n. m. až po hrebeň Štiavnických vrchov.
Celou Hodrušsko-hámorskou dolinou preteká Hodrušský potok. Jeho dĺžka je 13,5 km, pramení pod vrchom Tanád pri Banskej Štiavnici v nadmorskej výške 830 m n. m.
Podnebie prírodne, historicky a turisticky najzaujímavejších území obce je podmienené zemepisnou polohou Štiavnického pohoria, ktoré klimaticky patrí prevažne do oblasti mierne teplého, vrchovitého a vlhkého podnebia s priemernou ročnou teplotou 6 až 8°C, v lete 18 až 24°C a v zime od -2 do -10°C.
Obec Hodruša-Hámre vznikla v roku 1971 spojením dvoch susediacich obcí v Hodrušskej doline – Banskej Hodruše a Dolných Hámrov, ku ktorým bola v roku 1980 pripojená aj dovtedy samostatná horská obec Kopanice. Všetky sú známe predovšetkým svojou baníckou históriou, pôvodným prvotným spracovaním rúd – (hutníctvom, železiarstvom, spracovaním striebra či strojárstvom). Prvé písomné zmienky o jednotlivých častiach obce pochádzajú z konca 13. a 14. storočia (Kopanice 1286, Banská Hodruša 1352, Dolné Hámre 1391).
Všetky zmienené časti sú súčasťou Banskoštiavnického stratovulkanického komplexu a sú v podzemí vzájomne prepojené jednotlivými štôlňami, sčasti priechodnými dodnes.
V roku 1376 je Banská Hodruša doložená ako vonkajšia časť mesta Banskej Štiavnice. Jej takto formulovanou časťou bola po správnej stránke až do roku 1952, teda plných 576 rokov.
V miestnych častiach Dolné Hámre a Kopanice sa obyvatelia okrem baníctva a spracovania vyťaženej rudy venovali tiež poľnohospodárskej výrobe. V Dolných Hámroch od konca 19. storočia bolo aj spracovanie vyťaženého striebra v továrni Sandrik, kde sa vyrábali hlavne strieborné príbory a ďalšie predmety pre servírovanie, ale aj bohato tvarované ručne tepané čajové a kávové súpravy, misy, sakrálne predmety – kalichy, monštrancie, svietniky. Na svetovej výstave v Paríži v roku 1900 získala továreň Sandrik pre vtedajšie Uhorsko striebornú medailu v kategórii „spracovanie kovu“. Osobitné uznanie získala Misa s nymfami[7]. Od roku 1902 pri továrni pôsobila aj prvá učňovská škola – ktorej súčasnou pokračovateľkou je dnes Súkromná Stredná Umelecká Škola[8].
8. januára 1945 bola nemeckými vojakmi vypálená osada Rumplovská, ktorá patrila do obce Hodruša - Mámre.[9]
Kultúra a zaujímavosti
Technické pamiatky UNESCO
Svetové dedičstvo UNESCO
V rámci vymedzovania hraníc územia Banská Štiavnica a okolie, zapísaného do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva (UNESCO) bolo do zoznamu zaradených 20 objektov, ktoré dnes patria do katastrov obce Hodruša-Hámre:
Flotačná úpravňa, nachádzajú vľavo, vedľa štátnej cesty do Banskej Štiavnice na začiatku miestnej časti Banská Hodruša.
Budova drviarne, nachádzajúci sa vedľa flotačnej úpravne.
Šachty Mayer I.
Mayer II., nachádzajúce sa na konci katastrálneho územia Dolné Hámre, tesne pri štátnej ceste smerom na Banskú Štiavnicu.
Banícka klopačka nachádzajúca sa asi 200 m od Námestia Kalvárie smerom do hornej Hodruše. Základy tejto renesančnej kamennej hranolovitej veže na vrchu ukončenej krytou ochodzou pochádzajú z roku 1521. Prvá Klopačka, ktorej údery zvolávali baníkov do práce v okolitých baniach a ktorej zvuk úderov bol signálom aj k najväčšiemu sociálnemu povstaniu hodrušských baníkov v rokoch 1525–1526, sa spomína už v prvej polovici 16. storočia.
Sakrálne pamiatky
Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša v časti Banská Hodruša, jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predsavanou vežou z obdobia okolo roku 1387. Kostol prešiel prestavbou v roku 1577, kedy bola postavená veža a neogotickou úpravou na konci 19. storočia. Z pozdnegotickej etapy sa dochovali dva portály s pretínavými prútmi. Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená ostrou ihlancovou helmicou. Svätyňa kostola je zaklenutá sieťovou klenbou, loď zrkadlovou klenbou. Nachádza sa tu neskorobarokovýoltár z roku 1753, stĺpová architektúra s rozdeleným architrávom. Z tohto obdobia pochádza aj kazateľnica a sekundárne umiestnené sochy sv. Petra a Pavla.[10]
Kostol sv. Mikuláša
Presbytérium kostola
Gotický portál
Detail veže
Rímskokatolícky kostol sv. Petra a Pavla v Banskej Hodruši, jednoloďová pozdnegotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z obdobia okolo roku 1500. Kostol bol upravovaný v 19. storočí.[11] Má hladké fasády, okná sú ukončené lomeným oblúkom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Evanjelický kostol v Banskej Hodruši, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1845. Interiér je plochodstropý s fabiónom. Hlavná fasáda je riešená ako pilastrový rad s architrávom a trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža má zvonovitú helmicu. Zariadenie kostola pochádza z doby jeho vzniku, nachádza sa tu voľný obraz Svätej Trojice, ľudová baroková práca z obdobia okolo roku 1800.[12]
↑MANIAK, Marcel. Nikdy viac! : príbeh vypálených obcí. [Poprad] : Popradská tlačiareň, vydavateľstvo s.r.o., 2019. 231 s. ISBN 978-80-89613-26-7. S. 113.
↑Hodruša-Hámre- Kostol sv. Mikuláša biskupa [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
↑Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
↑Hodruša-Hámre- Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
