Narodil sa v Meddelíne, v Kastílskom kráľovstve ako jediné dieťa Martína Cortésa a Cataliny Pizarro Altamirano. Po svojej matke bol druhostupňovým bratrancom Francisca Pizarra, ktorý neskôr dobyl ríšu Inkov na území dnešného Peru. Cortés študoval v meste Salamanca, ale na veľký zármutok svojich rodičov ako 17-ročný zanechal školu a vrátil sa domov. Odmietol ísť v šľapajach svojho starého otca a študovať právo, ale rozhodol sa pre dobrodružnejší život. Uvažoval nad tým, či získať slávu vo vojne v Taliansku, alebo skúsiť šťastie v Novom svete.,
Príchod do Nového sveta
Cortés prišiel do Nového sveta v roku 1506. Zúčastnil sa na dobytí Hispanioly (dnešný ostrov Haiti) a Kuby. Za svoje služby bol odmenený rozsiahlymi pozemkami a indiánskymi otrokmi. Brutalita vojenskej výpravy na Kubu a následné vymretie indiánskej populácie spôsobené chorobami, prepracovaním a zúfalstvom, mohli mať neskôr vplyv na Cortésovo relatívne starostlivejšie zaobchádzanie s obyvateľmi Nového Španielska (dnešné Mexiko), keď sa stal jeho guvernérom. To umožnilo, ironicky, prežitie mnohých genotypov čistokrvných Indiánov, indiánskych kmeňov a indiánskych jazykov v dnešnom Mexiku.
Expedície na polostrov Yucatán vedené Franciscom Hernández de Córdoba v roku 1517 a Juanom de Grijalva v roku 1518 sa vrátili na Kubu iba s malým množstvom zlata, ale s povesťami o vzdialenejšej krajine, ktorá zlatom priam oplýva. Keď sa to Cortés dopočul, nedočkavo predal alebo prenajal svoje pozemky, aby mohol kúpiť lode a zásoby na novú expedíciu. Oficiálne išlo o preskúmanie novej krajiny na západe a o nadviazanie obchodných stykov. Na expedíciu dostal súhlas od guvernéra Kuby, Diega Velázquez de Cuéllar. Bolo mu síce zakázané krajinu kolonizovať, ale vďaka svojej mimoriadnej schopnosti presviedčať ľudí sa mu podarilo dostať do svojho poverenia vetu o mimoriadnych opatreniach, ktoré mohli byť prijaté bez predchádzajúceho schválenia, „v skutočnom záujme kráľovstva“.
Výprava do ríše Aztékov
V roku 1519 Cortés opustil Kubu s 11 loďami, 500 mužmi a 15 koňmi. Na krátkej zastávke na Yucatáne získal síce málo zlata, ale zároveň neoceniteľný dar v osobe dvoch tlmočníkov. Jedným bola Indiánka „La Malinche“, ktorá sa neskôr stala legendárnou, druhým stroskotaný Španiel, ktorý sa naučil dialekt Mayov počas sedemročného otroctva.
Cortés pristál 4. marca1519 so svojou výpravou na mieste, ktoré nazval Veracruz. Miestni Indiáni ho privítali darmi - potravinami, vzácnym perím a ženami. Tie museli byť vždy najskôr pokrstené, kým bolo nedočkavým Španielom dovolené „usporiadať pre nich večeru“. Cortés sa dozvedel, že krajine vládne veľký vládca v meste Tenochtitlán. Čoskoro prišli jeho vyslanci a priniesli ďalšie dary. Vládca Moctezuma II. dúfal, že jeho dary uspokoja cudzincov a tí upustia od myšlienky tiahnuť na Tenochtitlán. Pravdaže, výsledok bol úplne opačný. Na dôvažok, Cortés zistil, že ho považujú za boha Quetzalcoatla, boha s bielou tvárou, ktorý bol iným bohom prinútený odísť, ale prisľúbil, že sa vráti. Jeho návrat sa očakával práve v čase Cortésovho príchodu. Na radu svojej domorodej tlmočníčky La Malinche využil Cortés tento mýtus naplno.
Kým časť expedície chcela rýchlo získať čo najviac zlata, buď obchodom, alebo lúpežou, a potom sa vrátiť na Kubu, Cortés plánoval vybudovať svoju vlastnú fungujúcu ríšu. Prikázal potopiť celú svoju flotilu okrem jednej malej lode, pomocou ktorej komunikoval so Španielskom. Účinne tým zmaril všetky úvahy o návrate na Kubu a zamieril so svojou expedíciou do vnútrozemia, smerom k bájnemu Tenochtitlánu.
Najskôr prišiel do štátu Tlaxcala. Obyvatelia tohto malého nezávislého štátu, ležiaceho vo sfére vplyvu Aztéckej ríše, sa postavili Cortésovi na odpor. Španielske kuše, meče, bojové sekery, kone, psy a strelné zbrane však rýchlo vyhrali bitku. Cortés vyhlásil, že ak obyvatelia Tlaxcala prijmú kresťanstvo a stanú sa jeho spojencami a vazalmi panovníka Karola V., on im odpustí ich neúctivé chovanie a zvrhne nenávideného vládcu Aztékov. Ale ak nepristúpia na jeho návrh, vyhubí celý ich národ. Obyvatelia Tlaxcala súhlasili. Cortés teda mohol pokračovať ďalej a na jeho pochode ho odvtedy sprevádzalo aj asi 2 tisíc bojovníkov a najmenej toľko nosičov z Tlaxcala.
Keď Cortéz prišiel do Cholula, druhého najväčšieho mesta ríše, La Malinche vypustila fámu, že miestni chcú v spánku zavraždiť Španielov. Hoci Cortés nevedel, či sa táto fáma zakladá na pravde, prikázal podniknúť preventívny úder, ktorý mal poslúžiť ako lekcia. Španieli zajali a zabili príslušníkov miestnej šľachty, zapálili mesto a zabili asi 15 až 30 tisíc jeho obyvateľov. Cortés potom poslal odkaz Moctezumovi, že vládcovia Cholula sa k nemu neúctivo správali a preto museli byť potrestaní. Ak sa však Moctezuma bude správať k nemu úctivo a obdarí ho zlatom, nemusí sa obávať jeho hnevu.
Privítanie v Tenochtitláne
8. novembra1519 dorazili Španieli k Tenochtitlánu. Keď prvýkrát uvideli toto mesto obkľúčené reťazou sopiek, pýtali sa sami seba, či sa im nesníva. Určite to bolo najveľkolepejšie mesto na svete. Moctezuma privítal Španielov s kráľovskými poctami a ubytoval ich, aj ich indiánskych spojencov v paláci svojho otca Axayacatla. Cortésovi dary nestačili a požiadal Moctezumu o viac zlata. Tak isto vyžadoval, aby boli odstránené modly z hlavného chrámu v meste, aby bol chrám očistený od ľudskej krvi a aby tam bola ustanovená svätyňa Panny Márie a Svätého Krištofa. Všetky tieto požiadavky boli splnené. Cortés napriek tomu zajal Moctezuma v jeho vlastnom paláci a uväznil ho, ako poistku proti vzbure Aztékov. Okrem toho požadoval obrovské výkupné v zlate, ktoré naozaj aj dostal.
Po niekoľkých týždňoch začalo napätie v meste vzrastať. Obyvatelia si čoraz viac uvedomovali, že ich vládca je v okovách a oni musia živiť nielen výpravu Španielov, ale aj tisícky ich indiánskych spojencov. V najťažšej chvíli prišla ku Cortésovi správa z pobrežia, že veľký oddiel Španielov bol vyslaný guvernérom Velásquezom, aby Cortésa uväznili pre odmietnutie poslušnosti. Cortés ponechal Tenochtitlán na starosť svojmu zástupcovi Pedrovi de Alvarado a odišiel na pobrežie. Kubánsku expedíciu vedenú Pánfilom de Narváez sa mu podarilo poraziť. Keď potom Cortés porozprával porazeným vojakom o meste plnom zlata, tí sa k nemu pripojili.
Keď sa Cortés vrátil do paláca, zistil, že Alvarado a jeho muži zmasakrovali aztécku šľachtu. Tí, ktorí prežili, si zvolili nového vládcu, Cuitláhuaca. Ten prikázal svojim vojakom obliehať palác, v ktorom bývali Španieli a Moctezuma. Cortéz prikázal Moctezumovi, aby prehovoril k svojim ľuďom z balkóna paláca a presvedčil ich, aby nechali Španielov v pokoji odísť na pobrežie. Dav ľudí Moctezumu vysmial a zasypal ho kameňmi. Niektoré z nich ho veľmi vážne zranili, takže o niekoľko dní zomrel.
V noci 1. júla1520 sa pokúsil Cortéz potichu utiecť. Španieli omotali koňom kopytá a niesli si so sebou dosky, ktorými chceli preklenúť priekopu na ceste, vykopanú Aztékmi, na znemožnenie úteku. Plán sa však nepodaril. Aztékovia ich spozorovali a nastal urputný boj. Španielom sa ťažko bojovalo. Prekážalo im zlato, ktorého niesli toľko, koľko len vládali. Priekopa na ceste bola čoskoro úplne zaplnená mŕtvolami. Viac ako 400 Španielov a asi 2 tisíc ich indiánskych spojencov zahynulo. Cortésa Aztékovia šetrili. Chceli ho dostať živého, aby ho mohli obetovať svojmu bohovi vojny. Dúfali, že obetovaním srdca takého bojovníka si získajú späť priazeň boha vojny Huitzilopochtli.
Dobytie Tenochtitlánu
Zvyšky ruín Tenochtitlánu, ktoré sa dodnes zachovali
Cortésovi, Alvaradovi a niekoľkým ďalším mužom sa však podarilo ujsť. Tak isto sa podarilo ujsť La Malinche, dvom Moctezumovým dcéram, ktoré patrili do Cortésovho háremu a Alvaradovej milenke. Pravdepodobne najdôležitejším človekom, ktorý prežil, bol pre Cortésa lodiar Martín Lopéz. Cortés mu prikázal, aby postavil 12 lodí na obliehanie mesta. Indiánski nosiči priniesli všetok potrebný materiál z pôvodnej flotily cez hory z pobrežia. Cortés a jeho spojenci si zatiaľ zabezpečovali všetky mestá v okolí Tenochtitlánu.
Pomohlo im pritom to, že Aztékovia z Tenochtitlánu, ktorí vládli nad inými aztéckymi mestami viac ako storočie, vyžadovali od nich poplatky, ba dokonca aj ľudí potrebných na obetovanie svojim bohom.
Táto fáza výpravy bola neobyčajne namáhavá a brutálna. Spojenci z Tlaxcala prežívali iba vďaka tomu, že jedli telá svojich zmasakrovaných nepriateľov, kým Španieli sa živili psami a kukuricou. Španieli pomáhali svojim spojencom zabíjať nepriateľských Indiánov a zároveň získavali ženy ako otrokov. Pekné z nich skrývali v lesoch, spávali s nimi v noci a púšťali ich ráno, alebo sa s nimi oženili, kým ich manželov ich spojenci zjedli.
Obliehanie Tenochtitlánu začalo práve v čase, keď sa veľmi rozšírili kiahne. Pre Aztékov mala táto pre nich neznáma choroba hrozné dôsledky. Trpeli aj Cortésovi indiánski spojenci. Až 40 percent z nich zomrelo. Účinok tejto choroby na hladujúce obyvateľstvo obľahnutého mesta však musel byť katastrofálny. 13. augusta1521 sa posledný aztécky vládca, Cuauhtémoc, vzdal Cortésovi. Španieli vstúpili do mesta, úplne ho zničili a zabili asi 120 až 240 tisíc jeho obyvateľov. Z mocnej Aztéckej ríše sa stalo Nové Španielsko na čele s guvernérom Hernandom Cortésom.
Cuauhtémoc odmietol Cortésovi prezradiť, kde sa skrývajú zlaté poklady, o ktoré Španieli prišli pri svojom úteku z mesta. Neurobil to ani potom, ako ho Cortés mučil a pálil mu chodidlá v ohni. Podľa svedectiev jeho priateľov, tento posledný Cortésov zločin sa mu stal osudným. Nikdy si ho sám sebe neodpustil a zdá sa, že mal zlý vplyv na jeho psychiku. Vybral sa na nezmyselnú expedíciu naprieč Guatemalou a Hondurasom, aby potrestal svojich španielskych spoločníkov, ktorí ho zradili. S jeho odchodom odišla z Nového Španielska všetka autorita. Cortés sa stal paranoidný a napriek námietkam svojich ľudí na výprave Cuauhtémoca obesil. Možno už nevládal dlhšie znášať pohľad na jeho znetvorené nohy.
Neskorší život
Hernando Cortés
Keď sa Cortés vrátil sotva živý z Hondurasu, zúfalé obyvateľstvo žijúce v stave bezprávia ho s radosťou vítalo. Počas svojho pôsobenia vo funkcii guvernéra sa snažil priniesť stabilitu a na prekvapenie aj občianske práva do krajiny. Ale postupne začali prichádzať kastílski byrokrati, ktorí ničili jeho prácu. V roku 1535 bol vymenovaný nový guvernér. Cortés odišiel so svojim najstarším a najobľúbenejším synom Martínom Cortésom do Číny a neskôr do Európy. Martínovou matkou bola La Malinche. Martín Cortés, mestic, syn Španiela a Indiánky, je považovaný za prvého Mexičana.
Hernando Cortés zomrel v Seville v roku 1547. Podobne ako Krištof Kolumbus, zomrel bohatý, ale zatrpknutý človek, ktorý sa nestal veľkým Cézarom západného impéria cisára Karola V. Zanechal veľa indiánskych aj bielych detí. Dobre ich zaopatril vo svojej poslednej vôli, tak isto ako aj ich matky. Je veľmi ťažké charakterizovať tohto španielskeho dobyvateľa - jeho neopísateľné ukrutnosti, vynikajúcu vojenskú stratégiu, jeho zúfalé manévre snažiace sa zabrániť vzniku ruinujúceho plantážneho hospodárstva v Novom Španielsku, odmenenie jeho spojencov z Tlaxcala spolu s rehabilitáciou šľachty (vrátane hradu pre Moctezumových dedičov v Španielsku, ktorý dodnes stojí), jeho rešpekt k Indiánom ako váženým protivníkov, ale aj členov rodiny.
V dnešnom Mexiku je zavrhnutý. Pripomína ho tam iba jediná socha - ale aj pol milióna potomkov a jeden z najpozoruhodnejších príbehov v histórii.
.jpg)