Heľpianske podolie je geomorfologický podcelok Horehronského podolia.
Vymedzenie
Zaberá jeho východnú časť a siaha od západného okraja obce Bacúch po obec Telgárt. Podolie vytvára rozšírenú dolinu horného toku Hrona, klinovito zarezanú medzi Nízke Tatry na severe, Spišsko-gemerský kras a Veporské vrchy na juhu. Susedné podcelky sú na severe Kráľovohoľské Tatry, na východe Slovenský raj a na juhu je to východnejšie položená Muránska planina a západnejšie ležiaca Fabova hoľa. Na západe nadväzujú podcelky Horehronského podolia, Breznianska kotlina v okolí Hrona a Bystrianske podhorie v hornatejšej severozápadnej časti.[1]
Prírodné pomery
Z geomorfologických útvarov sú pozoruhodné najmä Meandre Hrona, jaskyne Šumiackeho krasu (jaskyňa v Dudlavej skale s nálezom štvrtohorných skamenelín mäkkýšov, Márnikova jaskyňa), ďalej jaskyňa pri obci Závadka nad Hronom a vrchovisko pri Pohorelej (rašeliniskové spoločenstvá). Vyvierajú tu minerálne pramene, v Pohorelej Pohorelský medokýš a v Bacúchu Prameň Boženy Němcovej.
Obce v Heľpianskom podolí
V Heľpianskom podolí leží osem prevažne väčších obcí, ktoré sú skoncentrované popri ceste I. triedy 66. Sú to tieto obce:[2]
Referencie
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-03-06]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál Hiking.sk [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-03-06]. Dostupné online.