Rieka Han a jej okolie zohrali v kórejskej histórii dôležitú úlohu. Tri kráľovstvá sa snažili prevziať kontrolu nad touto krajinou, kde bola rieka využívaná ako obchodná cesta do Číny (cez Žlté more ).[2] Rieka už nie je aktívne využívaná na plavbu, pretože jej ústie sa nachádza na hraniciach Južnej Kórey so Severnou Kóreou a všetkým civilistom je vstup do tejto oblasti zakázaný.
Rieka slúži ako zdroj vody pre viac ako 12 miliónov Juhokórejčanov. V júli 2000 sa Armáda Spojených štátov priznala k vypusteniu formaldehydu do kanalizácie pripojenej k rieke, čo následne vyvolalo protesty.
Dolné úseky rieky Han sú lemované chodníkmi pre chodcov, cyklistickými chodníkmi, verejnými parkami a reštauráciami, najmä v Soule. V prieskume uskutočnenom v roku 2011 Soulským rozvojovým inštitútom medzi 800 obyvateľmi a 103 odborníkmi na mestské plánovanie a architektúru, 51% obyvateľov a 69% odborníkov zvolilo rieku Han za druhé najmalebnejšie miesto v Soule, hneď po hore Namsan, ktorá je na prvom mieste.[3]
Etymológia
Rieka Han bola v priebehu kórejskej histórie nazývaná rôznymi menami. Počas raného obdobia Troch kráľovstiev bola rieka často označovaná ako Täsu (대수; 帶水; „Regionálne vody“). Štát Kogurjo ju nazval Arisu (아리수; 阿利水; ,,Ziskové vody“). Päkče ju nazvalo Ungniha (욱리하; 郁里河; „Rieka voňavej míle“), zatiaľ čo kráľovstvo Silla ju nazývalo Iha (이하; 泥河; ,,Zablatená rieka").[4]
História
Rieka Han hrala ústrednú úlohu v kórejskej histórii už od najstarších čias. Kráľovstvo Päkče bolo prvé, ktoré si urobilo nárok na rieku Han, pričom uznalo jej strategický význam ako primárnej vodnej cesty spájajúcej centrálnu západnú oblasť polostrova so Žltým morom. Bola uznávaná aj pre úrodné aluviálne brehy rieky, čo je na hornatom polostrove relatívna vzácnosť. Pungnaptosong, ktorý sa nachádza južne od Soulu, je považovaný za prvé hlavné mesto Päkče. Netrvalo dlho a oblasť blízko jej ústia sa stala jablkom sváru medzi Päkče a rastúcim kráľovstvom Kogurjo. V 5. storočí, počas vlády kráľa Čangsu, Kogurjo dobylo západný koniec rieky od Päkče. Nasledujúce desaťročia sa niesli v duchu hádok o túto oblasť, až do roku 551, kedy Päkče v spojenectve so Sillou potvrdilo svoju kontrolu nad povodím rieky Han. Táto aliancia však netrvala dlho a v roku 553 Silla prerušila spojenectvo s Päkče, aby prevzala kontrolu nad celou riekou ako súčasť svojej snahy o ovládnutie polostrova.[5]
Zánikom Päkče a Kogurja, a následným zjednotením polostrova Sillou v roku 668, vstúpila rieka Han do svojej dlhej éry známa ako „kórejská rieka“. Počas obdobia Čoson sa rieka Han dostala do popredia ako hlavná vodná cesta Soulu, vtedy nazývaného Hanjang.
V priebehu prvého týždňa od začiatku kórejskej vojny zničila juhokórejská armáda most Hankang v snahe zastaviť postup invazívnej severokórejskej armády. Začiatkom roku 1951 došlo v oblasti rieky Han v okolí Soulu k niekoľkým bojom medzi jednotkami Čínskej ľudovej dobrovoľníckej armády a silami OSN pod vedením USA.
Počas prvých desaťročí existencie Južnej Kórey sa rieka Han stala synonymom pre znečistenie, keďže bola využívaná ako vhodné miesto na priemyselný a mestský odpad rozvíjajúcim sa priemyslom a chudobným obyvateľstvom. Aj keď už nehrá ústrednú úlohu v obchode alebo doprave, je hlavnou súčasťou života juhokórejského hlavného mesta a v poslednom desaťročí sa stala stredobodom vládou sponzorovaného environmentálneho úsilia o jej vyčistenie a premenu na ekologický klenot Soulu. Počas letných olympijských hier v Soule v roku 1988 bola rieka Han miestom konania olympijskej veslárskej regaty.[6]
Objavili sa obavy, ako napríklad vodná panika v Južnej Kórei v roku 1986, že Severná Kórea by mohla zaútočiť na Soul vypustením vody z priehrad na hornom toku, čo by spôsobilo záplavy po prúde.[7] V júli 2000 sa Armáda Spojených štátov priznala k vypusteniu 75,7 litra zriedeného formaldehydu do kanalizácie pripojenej k rieke. Keďže rieka Han slúži ako zdroj pitia pre približne 12 miliónov Juhokórejčanov, niektorí z nich spustili veľké protesty a obvinili americkú armádu z ignorovania juhokórejských environmentálnych predpisov. Aktivisti hádzali hračkárske rakety, naplnené vodou z rieky, do hlavnej základne americkej armády. Politická strana Strana zelených v Kórei už predtým obvinila USA z vypustenia približne 227 litrov toxickej chemikálie do rieky a uviedla, že: „ak sú ľudia vystavení tejto chemikálii dlhší čas, môže to spôsobiť rakovinu pľúc a keď sa rozpustí vo vode, môže zabiť ryby a iné vodné tvory“.[8][9] Udalosti inšpirovali Pong Čun-hov uznávaný film The Host z roku 2006.
V roku 2012 bol dokončený 18-kilometrový kanál Ara,[10] spájajúci rieku Han neďaleko Kimpcha v Soule s Inčchonom. Pojme veľké kontajnerové aj osobné lode.
Zóna spoločného využívania
4. novembra2018 začal 20-členný tím pozostávajúci z 10 ľudí zo Severnej Kórey a 10 ľudí z Južnej Kórey spoločný medzikórejský prieskum, ktorý viedol k vytvoreniu spoločnej zóny pozdĺž ústia rieky Han.[11][12] Zóna umožňuje civilistom prístup do ústia rieky v rámci turizmu, ekologickej ochrany a zberu stavebného materiálu pod ochranou armády z oboch strán kórejskej hranice.[11][12] Dňa 5. novembra2018 rady juhokórejských provincií Kangwon a Kjonggi, ktoré hraničia s demilitarizovanou zónou, podpísali „dohodu o mierovej práci“ na stanici Torasan v Padžu, čím miestne schválili zónu spoločného využívania.[13]
Tok rieky
Ľadový rybolov na rieke Han (1977)
Rieka Han je tvorená sútokom rieky Namhan (rieka Južná Han), ktorá pochádza z hory Tädok, a rieky Pukhan (rieka Severná Han), ktorá pramení na svahoch hory Kumkang v Severnej Kórei. Tieto dve rieky sa zlievajú v Jangpjongu,[14] v provincii Kjonggi. Rieka preteká cez Soul a potom sa spája s riekou Imdžin (alebo „Limdžin“) krátko predtým, ako sa vleje do Žltého mora. Široké prílivové plochy možno nájsť pri ústí rieky Han, kde sa stretáva s morom pozdĺž kórejskej DMZ, ktorá rozdeľuje Južnú a Severnú Kóreu.[15]
Celková dĺžka rieky Han je približne 494 kilometrov.[16][17] Hoci to nie je dlhá rieka, dolná rieka Han je pozoruhodne široká. V rámci hraníc mesta Soul je rieka široká viac ako 1 kilometer. Pred výstavbou niekoľkých veľkých priehrad bola rieka známa svojím obrovským koeficientom odtokového režimu (pomer medzi maximálnym a minimálnym množstvom prietoku), a to 1:39. (Pre porovnanie, Temža a Rýn majú koeficienty 1:8 a 1:18.)[18]
Prítoky
Prítoky rieky Han sú uvedené v poradí od ústia rieky po jej prameň. Rovnako sú uvedené aj podprítoky.
Pohľad z mosta Tongho na sútok Čungnangčchonu s riekou HanČchonggječchonTchančchonPohľad na Jangdžäčchon
Kognungčchon (곡능천)
Nadžinhačchon (나진하천)
Čchangnungčchon (창능천)
Anjangčchon (안양천)
Torimčchon (도림천)
Džungnangčchon (중랑천)
Čchonggječchon (청계천)
Tchančchon (탄천)
Jangdžäčchon (양재천)
Josučchon (여수천)
Puntangčchon (분당천)
Pchungtokčchon (풍덕천)
Kjongančchon (경안천)
Nungwončchon (능원천)
Jangdžičchon (양지천)
Unhakčchon (운학천)
Rieka Pukhan (북한강)
Munhočchon (문호천)
Rieka Hongčchonkang (홍천강)
Santäčchon (산대천)
Toksančchon (덕산천)
Songdžončchon (성전천)
Jasidäčchon (야시대천)
Kapchjongčchon (가평천)
Rieka Sojangkang (소양강)
Sanäčchon (사내천)
Jongtamčchon (용담천)
Magunämo (마구내머)
Mahjončchon (마현천)
Pongočchon (봉오천)
Rieka Namhan (남한강)
Sinnägäul (신내개울)
Hukčchon (흑천)Pohľad na park rieky Han
Pokhačchon (복하천)
Džuktangčchon (죽당천)
Pchjogočchon (표고천)
Kwalličchon (관리천)
Janghwačchon (양화천)
Kumtangčchon (금당천)
Čchongmičchon (청미천)
Kječchon (계천)
Ungčchon (웅천)
Rieka Som (섬강)
Iričchon (이리천)
Mokmičchon (목미천)
Hwangsančchon (환산천)
Kurjongčchon (구룡천)
Jongtokčchon (영덕천)
Tädžončchon (대전천)
Talčchon (달천)
Jodočchon (요도천)
Tongkang (동강)
Prechody cez rieku
Cez rieku Han prechádza celkom 31 mostov v oblasti hlavného mesta Soul (Soul, Kjonggi, Inčchon). Sú to:
Zo západu na východ
Most JanghwaŽelezničný most TangsanŽelezničný most Hankang a most Hankang
