Hadrianove pamäti a iné prózy
|
Mémoires d'Hadrien suivi des Carnets de notes de Mémoires d'Hadrien.
|
|
|
Autor
|
Marguerite Yourcenar
|
Pôvodný jazyk
|
francúzsky
|
Krajina vydania
|
Francúzsko
|
Nakladateľstvo originálneho vydania
|
Gallimard
|
Dátum 1. vydania originálu
|
1971 a 1968
|
Literárne obdobie
|
neoklasicizmus
|
Literárny žáner
|
román - epištola
|
Slovenské vydania knihy
|
Prvé vydanie knihy
|
Dátum slovenského vydania
|
1989
|
Väzba
|
pevná
|
Edícia
|
Vavrín
|
Vydavateľstvo
|
Slovenský spisovateľ
|
Číslo publikácie
|
3558
|
Autor obalu
|
Ľubomír Krátky
|
Zodpovedný redaktor
|
Helena Dobiášová
|
Technický redaktor
|
Viera Tichá
|
Výtvarný redaktor
|
Dušan Grečner
|
Jazykový redaktor
|
Elena Vadovičová
|
Autor doslovu
|
Ladislav Franek
|
Náklad
|
6500
|
Počet strán
|
680
|
Tlač
|
Nitrianske tlačiarne, n.p. Nitra
|
ISBN
|
ISBN 80-220-0115-5
|
|
|
|
Hadrianove pamäti a iné prózy je historický román - epištola o rímskom cisárovi Hadriánovi od autorky Marguerite Yourcenarovej. Písala ho od roku 1920 do roku 1951. Dielo malo veľký úspech u čitateľov. Román je napísaný historicky veľmi korektne a erudovane. Niekoľko prvých verzií autorka vlastnoručne zničila, pretože ich odmietali vydavatelia. Autorka si mohla okrem archívov a múzeí osobne obzrieť miesta, na ktorých sa odohráva dej románu. Za román obdržala cenu Francúzskej akadémie a bola do nej zvolená ako prvá žena v histórii tejto inštitúcie.
Obsah románu
Dielo patrí do štýlu novoklasicizmu. Je písané formou spomienok - memoárov rímskeho cisára Hadriana na konci jeho života v prvej osobe vo forme dlhého listu svojmu nástupcovi Marcovi Aureliovi. Bohatá historická výprava s veľmi presnými údajmi o jeho živote sú prepletené s rozprávaním o jeho homosexuálnom vzťahu k Antinoovi.[1] Dielo je doplnené poznámkou autorky a podrobnými poznámkami vydavateľa.
Antinoos opísaný rukou Marguerite Yorucenarovej sťaby v podaní Hadrianovom je grécky chlapec z Bytýnie a Arkádie, pôvodom mladučký pastierik, pre ktorého Hadrian vytvoril mnohé umelecké a architektonické skvosty tej doby. Po rituálnej samovražde Antinoa dal postaviť na jeho počesť v Egypte nové mesto Antinoe a Antinoa dal pochovať neďaleko v skalách ako faraóna. V Eleusíne (veštiarni) založil jeho božský kult, pretože Antinoos umrel ako posvätná obeť v chráme boha.
V liste Markovi Aureliovi môžeme takisto čítať o novodobom Ježišovom kulte, ktorý práve vznikal, bolo to sto rokov po jeho skone na kríži. Opisuje sa v ňom cisárov vzťah ku Židom a kresťanom a ku tradičnej viere v Olymp a jeho panteón. Dobýjanie Jeruzalema je zaujímavou súčasťou histórie Hadrianovho panovania a preto je spomenuté i v jeho fiktívnom memoári. Román vykresľuje Hadriana ako neotrasiteľného vyznavača olympských božstiev. Ponúka sa porovnanie Antinoa a Krista na kríži, čo si autorka zrejme vedome pripúšťala ale výslovne neuviedla.
Galéria
-
Cisár Hadrianus - kópia busty z British museum umiestnená v Puškinovom múzeu
-
Antinoova antická socha
-
Villa Adriana - miesto, na ktorom písal Hadrián svoje skutočné pamäti
Referencie
- ↑ Marguerite Yourcenarová: Hadrianove pamäti a iné prózy, vydavateľstvo Slovenský spisovateľ, Hadrianove pamäti - str.9-284 ISBN 80-220-0115-5
Externé odkazy