Gotická architektúra v Anglicku získala veľmi zaujímavú, úplne suverénnu a veľmi nezvyčajnú podobu. Nikdy tu nedošlo ku kompletnému prevzatiu francúzskeho modelu gotickej architektúry. Angličania v niekoľkých vlnách vždy len postupne a opatrne prijímali jednotlivé prvky, ktoré však vzápätí zapojili do vlastnej architektonickej tradície. Napriek tomu i v Anglicku pôsobila rada francúzskych majstrov.

Anglická gotická architektúra sa delí na tri základné, pomerne špecifické obdobia, ktoré nemajú obdobu v iných krajinách:

• Early English (približne 1170-1240)
• dekoratívny štýl/sloh (Decorated Style) (približne 1240-1330)
• perpendikulárny štýl/sloh (Perpendicular Style) (približne 1330-1530)

Tieto obdobia možno chápať ako ekvivalenty skorej, vrcholnej a neskorej gotiky, špecifická je však konkrétna podoba anglickej architektúry týchto období. Najmä perpendikulárny sloh totiž nemá prakticky žiadnu obdobu v ďalších európskych krajinách.

Tieto zvláštnosti anglickej gotiky majú svoje historické dôvody. Jedným z nich je to, že Francúzsko bolo pre Angličanov po celý stredovek hlavným politickým rivalom. Nebolo preto úplne žiaduce, aby komplexne preberali francúzsky stavebný sloh. Minimálne rovnako silným dôvodom však bola aj snaha pri prestavbách starších anglických stavieb rešpektovať staršie stavebné konštrukcie. Dôvody tohto rešpektovania sú nielen ekonomické, t. j. snaha ušetriť, ale do značnej miery sú tiež (najmä v prípade kostolov, kláštorov a kaplniek) výrazom potreby zdôrazniť neprerušenú kontinuitu svätých miest od dôb ich zakladateľov, prípadne priamo doložiť ich legendárnu súvislosť s postavami prvotnej cirkvi, či aspoň s dobou christianizácie Britských ostrovov. Tento ohľad na minulosť bol zásadne odlišný od diania vo Francúzsku, kde sa v tej istej dobe snaha zdôrazniť silnejúci význam a moc francúzskej koruny nezastavila prakticky pred žiadnou prekážkou a nemilosrdne likvidovala všetky stopy starších, nedostatočne reprezentatívnych a „krásnych“ stavieb.

Anglicko preto síce výrazne prijímalo francúzske gotické prvky, často dokonca za priamej účasti francúzskych majstrov, ale zároveň ich nielen miesilo so staršími prvkami románskeho anglo–normanského štýlu, ale navyše takmer okamžite veľmi inovatívne premieňalo. Týmito znakmi sú na anglických katedrálach napríklad časté použitie pravouhlo uzavretých presbytérii, polygonálne kapitulné sály, časté použitie dvoch transeptov, existencia tzv. retrochóru a mariánskej kaplnky (lady chapels) umiestnené za presbytériom v ose chrámu. Častá je i absencia viditeľného vnútorného oporného systému, v interiéri časté použitie mramoru, špecifické tvarovanie niektorých kamenárskych prvkov, inovatívny prístup v tvorbe obrazcov rebrových klenieb, časté použitie drevených klenieb, spravidla nižšia výška, ale zato ich väčšia dĺžka. Charakteristická je tiež absencia jednotného plánu a vznik stavieb v mnohých postupných izolovaných etapách.^[1]

Od polovice 12. storočia prebiehala čulá umelecká výmena medzi Anglickom a Francúzskom. Izolovane sa v rámci románskych stavieb objavovali lomený oblúk, krížová rebrová klenba vo všetkých lodiach, jemné členené tenké prípory. Anglický Durham je jedným z miest Európy, kde bola okolo roku 1100 krížová rebrová klenba vôbec po prvé použitá. Výrazný vplyv v tejto umeleckej výmene hral cisterciánsky rád. Príkladom takých stavieb sú zrúcaniny cisterciánskeho kláštorného kostola v Roche (1165 -1170), kostola v Ripone (1160 - 1175) atp.^[2]

Základnou stavbou anglickej gotiky je Canterburská katedrála, na ktorej sa podieľal francúzsky majster William zo Sensu. Táto architektúra vychádza predovšetkým z architektúry baziliky Saint-Denis a podobných ranogotických francúzskych stavieb. Obsahuje však tiež veľa prvkov staršej anglickej tradície. Ďalšími stavbami sú katedrály v Lincolne, v Yorku (severný transept, Salisbury či Wellse).

Obdobie začína novostavbou Westminsterského opátstva, ktoré bolo na kráľovo želanie budované ako výrazne francúzsky formulovaná stavba opierajúca sa hlavne o podobu katedrály v Reims. Reaguje tak už na prvé prejavy francúzskej rayonantnej gotiky, najmä na použití kružieb. Stavby tohto obdobia sú veľmi dekoratívne. Ďalšími stavbami sú katedrály (alebo ich časti) v Yorku, Extere, Bristole, Ely.

Vychádza tiež z rayonantnej gotiky, ale v mnohých veciach sa od nej líši, ale je tiež veľmi ozdobná. Jedným zo základných prvkov je tzv. vejárová klenba. Steny a okná sú potom členené prútmi, takže tvoria akúsi paneláž. Stavbami tohto obdobia sú najmä King's College Chapel v Cambridge a kaplnka Henricha VII. vo Westminsterskom opátstve.

1. ↑ Engelová, U. Gotická architektura v Anglii, in: Gotika, Slovart, Praha 2000, s. 118-121
2. ↑ Engelová, U. (cit. v pozn. 1) s. 121-123

• Engelová, U.: Gotická architektura v Anglii, in: Gotika, Slovart, Praha 2000, s. 96-103 ISBN 80-7209-248-0

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Gotická architektura v Anglii na českej Wikipédii.