Golianovo leží v západnej časti Žitavskej pahorkatiny, vo vrchovinou chránenej doline v okrese Nitra cca 10 km juhovýchodne od Nitry. Stred obce sa nachádza vo výške 149 m n. m. Kataster obce je mierne pahorkatý v rozmedzí 147 až 233 m n. m.
Časti obce
V 20. storočí k obci patrili viaceré dnes už zaniknuté majere a osady, zoradené podľa počtu obyvateľov v roku 1902 zostupne
Tichý Dvor (Čendeš, maďarsky Csendes Puszta) dnes už neobývaná osada zanikla v 90. rokoch 20. storočia. V minulosti sa tu nachádzala kúria, roľnícke domy a hospodárske budovy. V osade bol vysadený ovocný sad s exotickými druhmi plodín vyrúbaný v 70. rokoch 20. storočia.[4]
Betlehem zanikol po 2. svetovej vojne
Ňárašský Pereš zanikol po 2. svetovej vojne
Dolný Mlyn bol zaplavený pri budovaní vodnej nádrže Golianovo. V jeho lokalite sa nachádzali viaceré archeologické náleziská.
Golianovský rybník bol vybudovaný v šesťdesiatych rokoch na toku Kadaň. Vlievajú sa tu doň Tichý, Betlehemský a Veskejský prameň. V súčasnosti slúži na závlahu okolitých polí a chov rýb.
Symboly obce
Držiteľom pečate v minulosti bol richtár, ktorý ňou potvrdzoval písomnosti. Pečať zastupovala funkciu vlastnoručného podpisu, keď obyvatelia obce nevedeli písať a čítať.
Obecná pečať
Táto pečať pochádza z osemhrannej pečate Lapášskch Ďarmôt z 18. storočia. Pečať bola ovplyvnená symbolikou niektorého zemianskeho rodu, ktorý bol zemepánom obce. Bola na nej ruka držiaca tri kvety. V kruhopise po obvode pečate bol latinský nápis „SIGILUM LAPASGAR“ (čiže PEČAŤ LAPÁŠskych ĎARmôt).
Obecné symboly
Na podklade pečate obce z 18.storočia bol vypracovaný návrh obecného erbu, ktorý obecné zastupiteľstvo prijalo na zasadnutí 4. júla 1996 pod číslom OZ-115/1996. Návrh schválila Heraldická komisia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod signatúrou HR: G-16/96.
Obecný erb
Je tvorený neskorogotickým (dolu zaobleným) červeným štítom, v ktorom striebroodeté rameno drží tri strieborné kvety so zlatým stredom a zlatým kalichom. Kvety sú na zlatých bezlistých stopkách.
Vlajka obce
Má štyri pozdĺžne pruhy vo farbách červená (1/8), biela (3/8/), žltá (3/8) a červená (1/8). Pomer dĺžky a šírky je 3:2. vlajka je ukončená troma cípmi, čiže dvoma zástrihmi.
Dejiny
Svedectvom o osídlení lokality obce je nález rímskej spony zo začiatku nášho letopočtu. Neskôr sa obec formovala ako hradné panstvo nitrianskeho hradu a ako sídlo poddaných, ktorí si v okolí mesta Nitry budovali osady zoskupujúce menší či väčší počet rodín. Usídľovali sa v úrodných rovinách a vrchovinami chránených kotlinách. Prvá písomná zmienka o obci je z r. 1156, kde sa obec spomína pod názvom "Gurmot" v súvislosti s existenciou fary.
V roku 1234 sa obec spomína ako "Gurmot, aliud Gurmot", v roku 1773 ako "Lapos Gyarmath", roku 1920 "Lapáš Darmoty", v roku 1927 "Lapášske Ďarmoty" a od roku 1948 na počesť generála Jána Goliana "Golianovo". V roku 1232 patrila obec Nitrianskemu hradu. V rozkvete sa nachádza obec za vlastníkov rodov Bilidi a Barbely (1550). V tomto období sa spomína fara, malá kaplnka a niže obce rybník.
Úpadok obce bol zaznamenaný za vlastníkov rodov Tarnay, Nevery a grófa Galla. Obrad k lepšiemu nastal po príchode rodu Turčániových (1760-1880). Po nich boli v obci zemepánmi už len Vöröovci a Smrečániovci.
V povojnových rokoch boli rozparcelované a pridelené na výstavbu rodinných domov statkárske pozemky. 19. marca 1957 došlo k založeniu družstva. V roku 1968 bol pre potreby obce do užívania odovzdaný Kultúrny dom.
Pri stavbe vodnej nádrže v 60. rokoch 20. storočia boli odkryté praveké pohrebiská, kultúrne jamy maďarovskej kultúry zo staršej doby bronzovej ako aj mladšie nálezy zo stredoveku.
V 21. storočí bolo v obci objavené archeologické nálezisko jediného trojitého rondelu na Slovensku, ktorý je datovaný do obdobia lengyelskej kultúry. Najstaršie dosiaľ nájdené artefakty sa zaraďujú do obdobia Želiezovskej kultúry (4700 – 4300 pred n. l.). Najviac nálezov sa datuje do obdobia Lengyelu II – III, čiže do obdobia mladého neolitu a eneolitu. [5]
Od roku 2003 sa v obci každoročne konali furmanské preteky. V obci sa taktiež konáva ochutnávka vín, hodové slávnosti, slávnosť sv. Urbana, stavanie mája, obecná zabíjačka, pochovávanie basy a mnoho plesov.
Pamiatky
Kamenný kríž pri ceste z Vrábeľ, ktorý dal postaviť František Varga v roku 1791
Kríž na novom cintoríne, pôvodne postavený ako prícestný kríž s latinským nápisom. Kríž bol v posledných rokoch reštaurovaný s prekladom Vznešená pani Johanna Ocskay z Ladíc z vďaky za požehnanie potomka dňa 20. októbra 1818.
Stará socha sv. Urbana v obci, ktorú v roku 1845 postavil Pavol Duchoň
Kríž na starom cintoríne s nápisom Ja som skrisenie a život, gdo veri vo mne žiť bude, keď aj umre. Znak spaseňá postavila obec 1911.
Polychrómovaná socha sv. Floriána pri požiarnej zbrojnici
Nová socha sv. Urbana nad vinohradmi z roku 1990
Drevorezba sv. Konštantína Cyrila a sv. Metoda pred kostolom z 21. storočia
Busta generála Jána Goliana z 21. storočia
Stavby
Budova obecného úradu a pošty z druhej polovice 18. storočia postavená ako zemianska kúria
Budova bývalej MŠ postavená v roku 1912
Kostol Krista Kráľa z roku 1937
Zdravotné stredisko dal postaviť v roku 1937 Dr. Lechner ako rodinný dom s ordináciou
Budova Základnej školy dostavaná v roku 1965
V roku 1971 bolo vybudované nové futbalové ihrisko s klubovňou
Šport
V obci pôsobí futbalový klub OFK Golianovo. V obci sa nachádza futbalové, školské, volejbalové a viacúčelové ihrisko.