Golestánsky palác (perz.کاخ گلستان, doslova Záhrada ruží) je komplex budov a parkov v centre Teheránu, ktorý bol v roku 2013 zapísaný na zoznam Svetového dedičstva UNESCO.
Dejiny
Areál vznikol ako pevnosť (Arg) za vlády Tahmáspa I. a koncom 18. storočia, keď Kádžárovci urobili z Teheránu hlavné mesto, sa stal oficiálne panovnícku rezidenciou. Najväčšia časť paláca vznikla roku 1865 podľa projektu architekta Hadži Abol-hasan Mimar Navaí, ktorý spojil tradície perzského staviteľstva vyznačujúceho sa bohatou ornamentikou s najnovšími západnými vplyvmi.
Šáh Rezá Šáh Pahlaví v rámci svojho reformného programu presídlil do nového paláca Nijávarán na severnom predmestí a dal zbúrať hradby citadely, aby uvoľnili priestor modernej výstavbe. Golestánsky palác potom slúžil k rôznym dvorským slávnostiam, neskôr bol premenený na múzeum a sprístupnený verejnosti.
Posledná veľká rekonštrukcia prebehla v roku 2004.
Súčasti komplexu
Ku Golestánskemu palácu patrí sedemnásť budov obklopených okrasnými záhradami. Nachádza sa tu audienčná sála s mramorovýmtrónom z polovice 18. storočia, zrkadlová sála, slonovinová sála, sála briliantov, palác veterných veží, ktorý si vďaka dômyselnému systému vetrania udržuje príjemnú teplotu aj v najväčších horúčavách, etnografické múzeum, výstava darov,[1] ktoré šáhovia dostali od zahraničných návštev, expozícia venovaná histórii iránskej fotografie, knižnica, archív[2] početné vyhliadkové terasy, vodné nádrže a fontány.
