Ide o pohyby rúk, čiastočne aj nôh, ktoré sa využívajú niekedy mimovoľne, inokedy zámerne. Gesto skracuje verbálny text, dopĺňa význam slov a výpovedi dáva nové významy. Duplikácia gest nám pomáha pri komunikácii v hlučnom prostredí alebo pri komunikácii s rečovými chybami. Gestá sa členia na autosémantické (plnovýznamové) a na synsémantické (neplnovýznamové).
Autosémantické gestá
Autosémantické gestá si rečník uvedomuje a využíva ich namiesto reči. Sú schopné nahradiť reč. Patria k nim napr.:
deiktické gestá (ukazovacie, názorné) – sú to obyčajne ukazovacie zámená alebo príslovky typu /ten, tá, to, tí a pod./vyjadrujú sa hlavou; rukou a inými predmetmi. Často sa používajú vtedy keď rečník nevie danú vec pomenovať.
ikonické (zobrazovanie) – zobrazujú, imitujú vec alebo vlastnosť. Niekedy sa používajú spolu so slovom, inokedy namiesto slova. Sú nápadné a expresívne.
symbolické (naznačujúce) – sú abstraktné, vyjadrujú istý obsah, ktorý môže byť vzdialený od podoby gesta. Majú všeobecnú platnosť. Odlišujú sa u rozličných národov. Najtypickejšie sú tie, ktoré vyjadrujú (ne)súhlas, pozvanie k sebe, príkaz mlčať a pod. používajú sa pri pozdravoch, rozlúčkach a stretnutí.
kontaktové (stimulujúce a dynamizujúce prejav) – členia prejav, zdôrazňujú a dynamizujú ho. Vyjadrujú odpor k spomínanej veci alebo silný osobný vzťah, vyjadrujú otázku, podčiarkujú výpoveď a pod.
Synsémantické gestá
Synsémantické gestá sú mimovoľné, zautomatizované, rečník si ich neuvedomuje. Sú to prázdne gestá, ktoré nemajú v reči žiadnu funkciu. Nedajú sa odstrániť. Výrazne sa prejavujú u pedagógov, hercov, ľudí pracujúcich v hluku a ľudí pracujúcich s písaným jazykom. Nemajú sa potláčať. Neinformujú, iba ilustrujú. Môžu byť nocionálne (sprevádzajú vecný význam slova), expresívno–emocionálne (sprevádzajú citové výrazy). Gesto sprevádza, resp. významovo dopĺňa a spresňuje, výpoveď rečníka. Malo by pôsobiť decentne a úsporne.
Osobitnú skupinu tvoria zvuky, ktoré v prejave napodobňujú alebo nahrádzajú pravé zvuky. Vyjadrujú aj silné citové kontakty. Nemusia sa realizovať len jazykovou podobou.
Zlozvyky
Tieto zlozvyky sú viditeľnejšie, vyskytujú sa častejšie a majú širší rozsah. Najčastejšie sú to tieto :
rýchle zmeny pohľadu
časté dvíhanie ukazováka
búchanie do stola
mechanické otáčanie dlane smerom hore a dole
poklepkávanie prstami o stôl
nápadné pohyby prstami
otáčanie prsteňa
hladenie fúzov, brady, krku
nervózne škrabanie hlavy
rozopínania a zapínanie saka
úprava vlasov, kravaty
hranie sa s retiazkou na krku
ruky vo vreckách
listovanie v papieroch
podvihovanie sa na prstoch nôh
pričastý pohľad na hodinky
pohyb na mieste
kmitanie nohou
Zasahujú aj do oblasti kineziky, preto sa často označujú ako gestikulačno–kinezické zlozvyky.
-.jpg)
