Jeho otec si prial, aby sa stal kňazom, preto začal študovať u benedektínov, ale čoskoro prestúpil k františkánom, kde sa v roku 1511 stal kňazom. Život v kláštore sa mu nepozdával a preto odtiaľ utiekol.
V roku 1530 François Rabelais študoval medicínu a roku 1532 sa stal hlavným lekárom v nemocnici v Lyone. Roku 1535 získal od Pavla III.bulu odpúšťajúcu mu jeho opustenie rádu, vďaka tomu rozhodnutiu sa mohol vrátiť do Paríža, kde roku 1537 obdržal titul doktora. V Paríži potom do roku 1539 vyučoval medicínu, roku 1539, bol povolaný do Turína, kde pôsobil ako lekár Viliama du Ballay.
Rabelaise bol už človek renesancie, výborný humorista, nezmieriteľný odporca myšlienkovej zaostalosti. Jeho predstavivosť dokázala vymýšľať scény a príhody s úžasnou dávkou fantázie. Bez milosti odhaľoval zlo, ľudskú hlúposť, zákernosť, lož, nepoctivosť. Proti asketizmu stavia prírodu, mocnú večnú darkyňu života.
Rabelaise je majstrom satiry a grotesky, ktorá používa ako základný postup pri zobrazovaní vtedajšieho francúzskeho života. Vysmial sa hlavne kláštornému životu, súdnictvu a školstvu (mechanickému učeniu sa naspamäť). Jeho názory na vzdelanie a výchovu sú už ovplyvnené humanizmom. Svoj ideál slobodného človeka, rozvinutého telesne i duševne vtelil do obrazu Thelémskeho opátstva, spoločenstva ľudí, ktorí naplno uskutočňovali renesančnú predstavu slobodného a plného života.
Gargantua a Pantagruel – Rámec diela tvorí história kráľovského rodu obrov, otca, syna a vnuka. Otec Grandgousier je predstaviteľom feudálneho stredovekého asketizmu, syn pestuje kult slobody a prirodzenosti a vnuk Pantagruel je predstaviteľom renesancie. Keď dospeje, vydá sa do sveta, stretáva sa s dobrodruhom Panurgom a obaja sa vydajú na cestu do Číny. Kritika francúzskej stredovekej spoločnosti. Dielo sa skladá zo štyroch alebo piatich kníh:
Pantagruel – pravdepodobne v roku 1532, Lyon, nedatovaná
L'isle sonnante – 1562, o tejto knihe existujú pochybnosti o Rabelaisovom autorstve, časť pochybností sa zdá byť oprávnená.
Referencie
↑Rabelais, François. (2007). Encyclopædia Britannica. - Paríž sa uvádza ako pravdepodobné miesto úmrtia.
Literatúra
RABELAIS, Rabelais. In: FRYČER, Jaroslav, et al. Slovník francouzsky píšících spisovatelů : Francie, Belgie, Lucembursko, Švýcarsko, Kanada, Maghreb a severní Afrika, „Černá“ Afrika, Libanon, Oblast Indického a Tichého oceánu. 1. vyd. Praha : Libri, 2002. 760 s. ISBN 80-7277-130-2. S. 575 – 577.
Mavlevičová, N. S.: Prométheův oheň, Praha 1981
Donald M. Frame, François Rabelais: A Study (1977)