Po štúdiách umenia v Prahe sa v roku 1932 presťahoval do Martina. Bol redaktorom výtvarnej rubriky Slovenských pohľadov, inštruktorom rezbárskeho kurzu Ústavu pre zveľaďovanie činností a konzervátorom SNM. Dva roky po svojom príchode do Martina začal tvoriť samostatne a stal sa jedným zo zakladateľov slovenského sochárstva. Popri podobizniach mnohých významných osobností slovenských dejín akými sú Pavol Országh Hviezdoslav či Ján Kollár a pomníkoch (Miloslav Schmidt) sa venoval aj monumentom z oblasti slovenskej histórie (národní dejatelia, svetové vojny, Slovenské národné povstanie).[1]
Socha Jána Kollára v Mošovciach z rúk Fraňa Štefunku
Socha P. M. Bohúňa na nábreží Dunaja pred Slovenskou národnou galériou
Reverz radu Andreja Hlinku SR 1939 – 1944, ktorého autorom bol F. Štefunko. Okrem tohoto radu bol autorom skoro 80 % vyznamenaní, ktoré sa v tom čase udeľovali
Averz radu Andreja Hlinku SR 1939 – 1944, ktorého autorom bol F. Štefunko