Fenická kolonizácia bola kolonizačná činnosť fenických mestských štátov (predovšetkým Tyros, Sidón, Sarepta, Byblos), ktorá prebiehala v Stredomorí v 12. – 11. storočí pred Kr., pričom predstavovala zavŕšenie fenickej námorno-obchodnej a kultúrnej expanzie na západ (označovanej aj ako predkolonizačná fáza^[1]). Jej prvotným motívom bola zrejme snaha uspokojiť dopyt po kovoch, obzvlášť po medi (Cyprus), striebre a cíne (Iberský polostrov), nakoľko fenickí remeselníci sa vyznačovali výraznou produkciou a mestá razili mince už zhruba od polovice 5. storočia pred Kr.^[2]

Trvalé osídlenia zakladané fenickými kolonistami sa vyznačovali dlhodobou závislosťou na materskom meste. Feničania zakladali osady tak, aby ich mali výhodnú obrannú polohu (preto zväčša vybrali miesto na ostrove alebo polostrove), poskytovali vhodný priestor na vybudovanie prístavu a zároveň aby mali dobrý prístup do vnútrozemia.^[1]

Medzi osady, ktoré založili fenickí kolonisti patrili Gadir (dnes Cádiz na juhozápade Španielsku), Utica, Kartágo a Kerkouane na severe dnešného Tuniska, Ziz (dnes Palermo), Motya a Soluntum na Sardínii, Tingis (dnes Tangier) a Lixus na severe dnešného Maroka atď.^[3]

• Elayi, Josette (2018), The History of Phoenicia, Atlanta, GA: Lockwood Press, ISBN 978-1-937040-81-9 
• Charvát, Petr (2008), „kolonizace foinická“, in Marek, Václav; Oliva, Pavel; Charvát, Petr, Encyklopedie dějin starověku (1. vyd.), Praha: Libri, str. 216-218, ISBN 978-80-7277-201-8 

Tento článok týkajúci sa dejepisu je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.