Fasces („zväzky“[1]) boli v starovekom Ríme zväzky prútov z brezového alebo brestového dreva, pevne zviazané červenými koženými remeňmi, ktoré predstavovali symbol zvrchovanej úradnej moci (imperium). Nosili ich liktori pred úradníkmi, magistrátmi (magistratus), ktorým náležalo imperium.
Fasces cum securibus[2] („zväzky so sekerami“[3]) bola obdoba týchto zväzkov, kedy bola do zväzkov vsunuté vyčnievajúce sekery. Sekera symbolizovala právo trestať trestom smrti, vzhľadom na čo mohli magistráti mať sekeru vo svojich zväzkoch len mimo hranice mesta (pomerium), keďže v meste spadala trestná moc do rúk zhromaždenia občanov. Jedinou výnimkou bol diktátor, keďže ten na dočasné (núdzne) obdobie disponoval neobmedzenou mocou. Ak bol magistrát práve triumfátorom, zväzky boli ozdobené vavrínom.[4]
Nesúc fasces na ľavom ramene, liktori sprevádzali svojho magistráta všade, dokonca aj v jeho dome, divadle atď. Kráčali v rade za sebou, pričom každý liktor niesol jeden zväzok. Konzulovi prislúchalo 12 zväzkov (a teda aj 12 liktorov), prétorovi v meste dva a mimo mesta šesť zväzkov, diktátorovi 24 a neskôr, v dobe cisárstva mal cisár 12 zväzkov.[4][5]
Rimania tento symbol zrejme prebrali od Etruskov,[4] pričom pôvodne, v dobe kráľovstva išlo o jeden zo symbolov kráľovskej moci, odkazujúci na kráľovo právo udeľovať trest smrti.[5]
Fasces (cum securibus) sa ako symbol práva, ústavnosti a štátnej jednoty zachovali až do súčasnosti. Používali ich napr. liberálne režimy nastolené americkou či veľkou francúzskou revolúciou, ale aj talianske krajne pravicové hnutie Benita Mussoliniho v 20. rokoch 20. storočia, ktorá aj podľa toho[6] prijala názov fašizmus (tal.fascismo) a fasces cum securibus ako svoj hlavný symbol.[4]
Referencie
↑Pražák, Josef; Novotný, František; Sedláček, Josef (c1955), „fascis“, Latinsko-český slovník, A-K, Praha: Státni pedagogické nakladatelství, str. 542