Koceľovský kostol vznikol pravdepodobne v prvej polovici 14. storočia s pôvodným patrocíniom sv. Bartolomeja. Už v rokoch 1360 - 1370 bol interiér doplnený o fresky s tématikou mariánsko-christologického cyklu. Pôvodne jednoloďovú stavbu s polygonálnym presbytériom rozšírili už koncom toho istého storočia, kedy došlo k zvýšeniu stavby a jej novému zaklenutiu. Od obdobia reformácie patrí kostol evanjelikom. Tí kostol upravili podľa svojich potrieb, vybudovali emporu na západnej a severnej strane kostola. V roku 1736 bola fresková výmaľba zabielená. Zásadnej prestavby sa kostol dočkal v roku 1819, kedy bola loď zaklenutá dvoma poľami pruskej klenby. V tomto období pristavali aj južnú predsieň u vstupu do kostola. K znovuobjaveniu fresiek došlo až v rokoch 1896 - 1897, kedy boli reštaurované maďarským reštaurátorom Istvánom Gróhom. Na začiatku 20. storočia bola upravená veža kostola, kedy získala netradičnú secesnú plechovú helmicu. Zatiaľ posledný reštaurátorský prieskum sa uskutočnil v roku 1976.[4]
Architektúra kostola
Evanjelický kostol v Koceľovciach sa nachádza v areáli obkolesenom múrom, uprostred obce. Z architektonického hľadiska predstavuje výnimočný príklad takmer intaktne dochvanej gotickej architektúry. Kostol je jednolodím s polygonálne ukončenou svätyňou, západnou predstavanou vežou a sakristiou v severnej polohe. Veža kostola je v úrovni prízemia štvorcového pôdorysu, vo vyššej polohe prechádza do tvaru osemuholníka a ukončená je secesnou plechovou helmicou. Okná s kružbou z gotického obdobia sa dochovali v presbytériu. Z obdobia gotiky pochádzajajú aj tri portály, vstupný, portál do sakristie a portál v podveží. Dvere do sakristie sú kované zo 14. storočia, vstupné dvere do kostola sú zo začiatku 16. storočia. Sakristia je klenutá valenou klenbou, presbytérium má krížovú rebrovú klenbu z konca 14. storočia. V interiéri kostola sa okrem čiasočne drevenej a murovanej maľovanej empory nachádza krstiteľnica zo 17. storočia a drevený barokovýoltár z roku 1740.[4]
Fresková výmaľba kostola datovaná do rokov 1360 až 1370 (podľa Milana Tognera) pokrýva plochu stien a klenby presbytéria. Autorom fresiek je neznámy umelec nazývaný Majster ochtinského presbytéria. Zobrazujú mariánsko-christologický cyklus. Mariánska časť cyklu sa skladá z vyobrazení: Zvestovanie Panne Márii, Narodenia Krista, Návšteva Márie u Alžbety, Poklona troch kráľov, Obetovanie v chráme, Dvanásťročný Ježiš v chráme a Korunovanie Panny Márie. Nasleduje pašiový cyklus: Príchod Ježiša do Jeruzalema, Posledná večera, Ježiš pri modlitbe v Getsemanskej záhrade, Judášov bozk, Kristus pred Herodesom a Kaifášom, Bičovanie Krista, Korunovanie tŕním, Nesenie kríža, Ukrižovanie, Snímanie z kríža, Ukladanie do hrobu. Záverečné zobrazenie Vzkriesenia sa v presbytériu nenachádza, mohlo byť zobrazené v lodi, kde sa podľa vykonaných sônd nachádzajú ďalšie, doposiaľ nepreskúmané maľby. Odborníci hodnotia fresky ako lineárne, s bravúrnou kresbou a živými gestami postáv. Veľkolepá plocha na ktorej sa rozprestierajú predstavuje najväčší rozsah súvislých fresiek spomedzi gemerských kostolov.[3]
Užitočné informácie
Služby Božie sa konajú každú nedeľu o 11.00
Pre návštevu kontaktujte Farský úrad v Koceľovciach, 058/793 19 09.[5]
Galéria
Pohľad na kostol od západu
Pohľad na vežu kostola
Pohľad na kostol od juhu
Pohľad z empory. Na fotke vidno zreštaurovaný barokový oltár.
Presbytérium s barokovým oltárom
Baroková kazateľnica
Presbytérium s dverami do sakristie
Zdobené stredoveké kovové dvere vedúce do sakristie
Freska Ukladanie do hrobu
Freska Ukrižovanie
Freska Nesenie kríža
Freska snímanie z kríža. Nosy a oči tvoria grécke písmená Alfa a Omega, čo je odkazom na bibliu.
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
