Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.
Erb nitrianskeho biskupa Adama ErdődyhoErdődyovský kaštieľ v obci Doba vo Vesprímskej župe v západnom Maďarsku
Erdődyovci bol uhorský šľachtický rod, ktorého potomkovia žijú dodnes.
Ako prvý začína používať priezvisko Erdődy s prídomkami de Monyorókerék et Monoszló Peter Erdődy v roku 1526. Erb rodu Bakócz, polkoleso s jeleňom v modrom pozadí, získava sobášom (s Klárou Bakócz) rod Pálffy s prídomkom ab Erdőd.
História
Rod Erdődy de Monyorókerék et Monoszló je najstarším žijúcim grófskym rodom Uhorska. Meno rodu sa odvodzuje od mesta Ardud (maďarsky Erdőd) v dnešnom Rumunsku, odkiaľ pochádzal kardinál Tomáš Bakócz. Listinou vydanou 25. novembra1511 kráľom Vladislavom II. získali titul gróf ako jediný rod pred vládou Habsburgovcov okrem rodov čo vymreli (napr. Szentgyörgyi, Bazini, Fraknói, Szepesi (Szapolyai), Besztercei ( Hunyadi, Geréb), a pod). V časoch Ferdinanda I. Habsburského bol Peter I. hlavným kráľovským komorníkom a hlavným poľovným majstrom. Prežil život v pohnutých časoch a pred svojou smrťou v roku 1543 sa utiahol do Talianska, kde aj zomrel.
Letecký pohľad na Hlohovský zámok, sídlo vetvy rodu Erdődyovcov na Slovensku
Jeho syn, už spomínaný Peter II., bol dvakrát ženatý. Po prvý raz s Margitou de Tahy a po druhýkrát s Barborou Alapy. Bol chorvátskymbánom a bánom v Dalmácii. V roku 1547 sa zúčastnil vojenskej výpravy a za získané zásluhy ho Ferdinand v Prahe učinil Rytierom zlatej ostrohy (lat. Eques auratus). V bojoch s Turkami v roku 1553 s Györgyom Frangepánom porazili tureckú armádu. Peter II. dekrétom z 11. októbra1565 získava pre seba a pre svoje potomstvo od cisára Maximiliána II. Habsburského titul grófa ríše Rímskonemeckej a o rok neskôr titul knieža.
Peter II. zomrel v roku 1567. Mal dvoch synov: Tamása I. a Petra III, ktorým dekrétom z 26. februára1580 cisár Rudolf II. Habsburský opätovne potvrdil titul kniežaťa. V roku 1607 Tamás I. († 1624) získal Varaždínsku župu ako dedičnú župu pre seba a svoje potomstvo. Tu sa rod začal deliť na dve vetvy. Vetva po Tamásovi žije dodnes.
Po vzniku samostatného Slovenska sa začali ozývať údajní potomkovia rodu Erdődyovcov, ktorí si nárokovali prinavrátenie majetkov ako potomkovia posledného majiteľa hlohovského panstva Vilmosa Erdődyho (1887 – 1959).[2] Prvým nárokovateľom bol František Pevný, vystupujúci ako Ferencz Xaver Erdődy, ktorý vystupoval ako dedič rodu od roku 2004 a nárokoval si pozemky vrátane hlohovského zámku a piešťanských kúpeľov, pokúšal sa tiež o získanie pozemkov vydržaním v Bojnej, Podhradí pri Duchonke, Čiernych Kľačanoch, Zlatých Moravciach, Hlohovci, Šulekove a v Červeníku. V roku 2012 súd uznal Františka Pevného za vinného vo veci podvodu a odsúdil ho na 10 rokov väzenia.[3]
Ďalší dediči rodu začali požadovať navrátenie Hlohovského zámku a majetkov v roku 2017, kedy mesto Hlohovec začalo s prípravami na rekonštrukciu miestneho zámku, nachádzajúceho sa v dezolátnom stave. Christian Neumann a Sylvia List nie sú priamymi potomkami, ani dedičmi, keďže Vilmos Erdődy nemal žiadnych potomkov. Ako reakciu na toto vydali primátori Hlohovca, Piešťan a starostovia ďalších obcí z regiónu spoločné vyhlásenie o tom, že nebudú viesť žiadne rokovania, ktoré by vyústili do prípadného mimosúdneho vydania majetkov pôvodne patriacich Viliamovi Erdődymu, keďže to neumožňuje slovenský právny stav a platný poriadok.[1]
