Eliptická dráha (alebo eliptická orbita), v astrodynamike alebo v nebeskej mechanike znamená Keplerovu dráhu s obežnou excentricitou menšou ako 1. Zahŕňa aj kruhovú dráhu s excentricitou rovnou nule. V striktnejšom chápaní je to Keplerova dráha s excentricitou väčšou ako 0 a menšou ako 1, zahŕňajúca kruhovú dráhu. V širšom zmysle je to Keplerova dráha s negatívnou energiou. Tá zahŕňa radiálnu eliptickú obežnú dráhu s excentricitou rovnajúcou sa 1.
V gravitačnom probléme dvoch telies s negatívnou energiou, obidve telesá sa pohybujú po eliptickej obežnej dráhe s rovnakou dĺžkou doby obehu okolo spoločného barycentra. Tiež relatívna pozícia jedného telesa vzhľadom na druhé sa pohybuje po eliptickej obežnej dráhe.
Priemet obežnej dráhy je zložený z pohybu obiehajúceho telesa a z vlastnej rotácie obiehaného telesa.
Kolmý priemet eliptickej dráhy na obiehané teleso má najčastejšie tieto tvary:
bod – geostacionárna dráha s malou excentricitou
úsečka – eliptická synchrónna dráha so sklonom 0°
priamka – rovníková dráha, so sklonom 0°
sínusoida – eliptické dráhy, so sklonom k rovníku a s malou excentricitou – typická pre bežné satelity s kruhovou orbitou
cykloida – vysoké eliptické dráhy, so sklonom k rovníku cca 63°-116°a s excentrickou dráhou, s periódou pod 24 hodín, napríklad Molnija - 12 hodín , s perigeom 714 km, aopgeom 39800 km [1]
osmičková – vysoké eliptické dráhy, so sklonom k rovníku cca 63°-116°a s veľkou excentricitou, s periódou 24 hodín – typ Tundra