Elektrický rušeň 242 (predtým S 499.02, továrenské označenie Škoda 73 E) je univerzálny rušeň na striedavú napájaciu sústavu 25 kV 50 Hz, ktorý bol vyrábaný vo Škode Plzeň v rokoch 1975, 1979 a 1981. Rušňom sa prezýva Plechovka alebo Plecháč (podľa materiálu skrine).
Opis
Rušne sú konštrukčným pokračovaním radu 240. Najväčšou zmenou oproti rade 240 je použitie celokovovej rušňovej skrine, vypustenie elektrodynamickej brzdy a úpravy na pomocných pohonoch. Ďalšie význačné rysy z predchádzajúcich striedavých rušov zostali zachované, a to najmä pojazd (požiadavka ČSD), hoci v roku 1975 už dodala Škoda podobné rušne, ale už s podvozkami II. generácie pre BDŽ – rad 44[1]. Rušeň 242.286 prevzatý 30. novembra 1981 bol posledným rušňom tzv. I. generácie dodaný pre ČSD.
Prevádzka
Rušne radu 242 boli dlho typické pre oblasť bývalej Juhozápadnej dráhy, postupne sa však v prevádzke dostali aj do Brna, kde ich počet v osobnej doprave neskôr narástol. V juhozápadných Čechách sa používali aj v nákladnej doprave. Po rozdelení železníc v roku 1993 zostala celá rada v majetku Českých dráh. So strojmi tejto rady sa možno stretnúť aj na Slovensku, kde zaisťujú vyrovnávanie výkonov za stroje radu 350.
Prevádzka u súkromných dopravcov
V roku 2012 boli firmou ZOS Zvolen zakúpené 4 rušne bulharského radu 43.5, ktoré sa následne podrobili oprave a prispôsobenie pre prevádzku v Česku a na Slovensku. Konkrétne išlo o stroje 43.523, 43.543, 43.554 a 43.555. Dva stroje boli so zachovaním pôvodných inventárnych čísel dodané slovenskému dopravcovi Railtrans International (242.543 a 242.555). Dvom strojom pre českú firmu Loko Trans boli dráždnym úradom pridelené čísla 242.287 (ex 43.554) a 242.288 (ex 43.523), takže číselne nadviazali na posledný český rušeň tejto rady.[2]
Rušeň 242.240 po rekonštrukcii na ovládanie z riadiaceho vozňa, na malom skúšobnom okruhu v Cerheniciach
↑BRABENEC, Daniel. Bulharští „plecháči“ u českých a slovenských dopravců. Stránky přátel železnic, február 2013. Dostupné online [cit. 2014-12-29]. (po česky)
