Základy vzdelania získal v Banskej Štiavnici. Počínajúc rokom 1696 študoval teológiu a filozofiu na nemeckých univerzitách (Berlín, Štrasburg, Tübingen). V rokoch 1701-1713 študoval a pracoval v Altdorfe.[1]
Dávid Cvitinger zostavuje v roku 1711 biograficko-bibliografické (údajne ho inšpiroval k tomuto počinu bratislavský rodák Daniel Viliam Moller[1]) dielo zásadného významu pre literárnohistorický výskum. Často sa dopĺňalo a stalo sa východiskom nastupujúcich generácií literárnych vedcov. Nazval ho Specimen Hungareae literatae (dosl. Pokus o dejiny literatäry v Uhorsku[2]) a uvádza v ňom s krátkym životopisom a bibliografickými údajmi portréty 296 významných osobností Uhorska. Dielo obsahovalo nepresnosti, ktoré mu súčasníci vyčítali.[3] Kritika však Cvitingera znechutila a zlé podmienky v Banskej Štiavnici mu neumožnili návrat k literárnej práci, takže k chystanému doplneniu a prepracovaniu už nedošlo.[1]
↑Dávid CZWITTINGER. In: ROSENBAUM, Karol, a kol. Encyklopédia slovenských spisovateľov. 1. vyd. Zväzok 1 A – O. Bratislava : Obzor, 1984. 483 s. (Encyklopédie Obzoru.) S. 93.