Domitius Ulpianus (asi 170 – 228) bol rímsky právnik pochádzajúci z fenického Tyru, autor početných právnických spisov spadajúcich do rokov 211 – 222.
Život
Ulpianus sa objavuje v doložených záznamoch po prvý raz ako jeden zo žiakov Papiniana a člen poradného výboru (consilium principis) cisára Septimia Severa. Za vlády jeho syna, Caracallu dosiahol funkciu cisárskeho úradníka zodpovedajúceho za požiadavky vznášané na dvore (magister libellorum). Počas vlády cisára Heliogabala (218 – 222) bol nútený zdržiavať sa mimo Ríma, ale cisár Alexander Severus ho roku 222 rehabilitoval a neskôr z neho urobil svojho hlavného poradcu a veliteľa prétorianskej gardy. Obmedzenie výsad, ktoré udelil prétoriánom cisár Heliogabalus, vyvolalo napätie medzi príslušníkmi gardy a ich veliteľom, a to viedlo roku 228 k jeho zavraždeniu.
Dielo
- Ad Masurium Sabinum (K Mesuriovi Sabinovi), 50 kníh, komentár k občianskemu právu
- Ad edictum praetoris (K vyhláške prétora), 83 kníh, komentár k právu prétorov
- Disputationes (Právne spory)
- Responsa (Odpovede)
- Institutiones (Základy)
- Liber singularis regularum (Kniha právnych zásad)
Ulpianus je považovaný za jedného z pätice vrcholových právnikov antiky. Jeho dielo tvorilo významný prameň neskorších zákonníkov, Codex Theodosianus a Codex Iustinianus.
Iné projekty
Literatúra
- CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. Vyd. 1. Praha : KLP, 2003. 790 s. ISBN 80-85917-87-4.
- GREGOR, Martin. Základy rímskeho práva: Historický úvod, pramene a subjekty. Praha: Leges, 2022, s. 109 - 118. ISBN 978-80-7502-598-2.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ulpian na anglickej Wikipédii.
