Dolná zem

Dolná zem (termín historicky vznikol prekladom maď. výrazu Alföld a v prvých troch významoch mu stále vecne zodpovedá)[1][2][3][4][5] môže byť:

  • Veľká dunajská kotlina resp. historickogeografický región na jej území[1][6][7][8]
  • v staršej geografii: Veľká dunajská kotlina a Malá dunajská kotlina[9]
  • opak severnej prevažne hornatej časti Uhorska (resp. Slovenska), t. j. južná, (prevažne alebo čisto) nížinatá časť Uhorska[10][2]
  • územie Uhorska južne od dnešnej južnej hranice Slovenska[11]
  • všetky (historicky vzniknuté) Slovákmi osídlené územia ležiace južne od slovensko-maďarskej etnickej hranice (vrátane Zadunajska, Novohradu, Bukoviny a Bulharska)[1], pozri pod dolnozemskí Slováci
  • južné územie Uhorska (povodie Dunaja a Tisy [? t. j. len vo Veľkej dunajskej kotline] na území dnešného Maďarska, Rumunska, Chorvátska a Srbska), ktoré sa po vytlačení Turkov stalo centrom veľkej vnútornej migrácie obyvateľstva, plus Bulharsko[12], pozri pod dolnozemskí Slováci
  • časti Uhorska, ktoré boli v 18. stor. a 19. stor. kolonizované Slovákmi (t.j. časti dnešného Maďarska, bývalej Juhoslávie a Rumunska obývané Slovákmi)[13]:186, pozri pod dolnozemskí Slováci
  • územie so slovenským osídlením (len) na strete maďarských, rumunských a srbských hraníc[14], pozri pod dolnozemskí Slováci
  • u Slovákov v Maďarsku aj len: kraj okolo Békešskej Čaby[15]
  • na Kysuciach a strednom Slovensku: južné (nížinné) oblasti Slovenska aj ostatného Uhorska[13]:189

Referencie

  1. ↑ a b c Dolná zem. In: Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Vyd. 1. Zväzok 1. Bratislava : Veda, 1995. 484 s. ISBN 80-224-0234-6. S. 100.
  2. ↑ a b Dolná zem. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok I. A – D. Bratislava : Veda, 1977. 719 s.
  3. ↑ Alföld. In: Ottův slovník naučný. Zväzok 1. A – Alpy. V Praze : J. Otto, 1888. Dostupné online. S. 835 – 836.
  4. ↑ JANČOVIC, Ján. Z kolísky do Békešskej Čaby [online]. Slovák v Maďarsku, [cit. 2022-05-24]. Dostupné online.
  5. ↑ 200 rokov života Slovákov v Nadlaku. Ed. Ondrej Štefanko. Nadlak : Vydavateľstvo Ivan Krasko, 2003. 365 s. ISBN 973-8324-26-2. S. 192.
  6. ↑ Slovenské toponymá v Maďarsku [online]. Segedín: Spolok segedínskych Slovákov a Segedínskej slovenskej samosprávy, [cit. 2022-05-24]. Dostupné online.
  7. ↑ BOTÍK, Ján. Tam zložili aj svoje kosti : kultúrnohistorické hodnoty náhrobných pomníkov zahraničných Slovákov. Bratislava : Lúč, 1999. 93 s. ISBN 80-7114-272-7. S. 83.
  8. ↑ VOZÁR, Samo. Hlas od Tatjer. B. Bistrica : [Filip Machold], 1851. 62 s. Dostupné online. S. 6.
  9. ↑ LUKNIŠ, Michal, a kol. Slovensko. 1. vyd. Zväzok 2 : Príroda. Bratislava : Vydavateľstvo Obzor, 1972. 917 s. S. 11.
  10. ↑ PALKOVIČ, Konštantín. Pravopis spojení typu horná Orava, Dolná Zem. Kultúra slova, 1975, roč. 9, čís. 5, s. 175 – 177. Dostupné online [cit. 2014-03-20]. ISSN 0023-5202.
  11. ↑ Dolná zem. In: Malá encyklopédia Slovenska A – Ž. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1987. 664 s. S. 107.
  12. ↑ Dolná zem. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 470.
  13. ↑ a b SIRÁCKY, Ján. Dlhé hľadanie domova. 2. prepracované a dopl. vyd. Martin : Matica slovenská, 2002. 423 s. ISBN 80-7090-546-8.
  14. ↑ HLÁSNIK, Pavel; PASKOVÁ, Bianca. Slováci v Rumunsku : humánnogeografické aspekty. Nadlak : Vydavateľstvo Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku, 1997. 119 s. ISBN 973-9292-12-7. S. 35. citované v: [1]
  15. ↑ Slovník slovenských spisovateľov Dolnej zeme : Juhoslávia, Maďarsko, Rumunsko. Ed. Eva Balážová. 1. vyd. Bratislava : ESA, 1994. 79 s. ISBN 80-85684-04-7. S. 5.
Symbol rozcestia
Symbol rozcestia

Toto je rozlišovacia stránka. Obsahuje odkazy na rozličné stránky, ktoré by mohli mať rovnaký názov.

Ak ste sa sem dostali cez odkaz v článku, prosím, vráťte sa a opravte ho tak, aby odkazoval priamo na najvhodnejší význam.