Dolná Lehota (okres Brezno)

Dolná Lehota
obec
Kostol sv. Jána Krstiteľa
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Brezno
Región Horehronie
Vodný tok Vajskovský potok
Nadmorská výška 480 m n. m.
Súradnice 48°50′06″S 19°30′21″V / 48,8349°S 19,5058°V / 48.8349; 19.5058
Rozloha 55,44 km² (5 544 ha) [1]
Obyvateľstvo 692 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 12,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1358[1]/1424[2]
Starosta Viera Hudíková[3] (SMER-SD, HLAS-SD)
PSČ 976 98 (pošta Lopej)
ŠÚJ 508535
EČV (do r. 2022) BR
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu 		Dolná Lehota 162
E-mailová adresa [email protected]
Telefón 617 92 37
Fax 617 93 03
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Dolná Lehota (okres Brezno)
Webová stránka: dolnalehota.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Dolná Lehota je obec na Slovensku v okrese Brezno.

Dejiny

Osadu založil v roku 1358 na území Ľupčianskeho panstva dedičný richtár Petrík z Predajnej a viac ako sto rokov niesla v názve jeho meno. Obyvateľstvo sa tak ako v okolitých obciach zaoberalo poľnohospodárstvom, chovom dobytka, furmančením pre erárne železohutnícke podniky.

V 18. - 20. storočí patrila Dolná Lehota medzi tzv. čipkárske obce. Podomoví obchodníci s čipkami, hrnčiarskym, hrebeniarskym tovarom, modrotlačou a nožmi boli známi nielen v Uhorsku, ale aj na Balkáne. K ťažbe nerastov sa obyvatelia vrátili v 19. storočí, zlato a striebro však nahradila antimónová ruda spracovávaná vo Vajskovej.

Dolná Lehota použila pre svoj erb historickú predlohu z obecnej pečate datovanej rokom 1706. Je na nej v heraldike oblúbený a častý výjav - svätý Juraj zabíjajúci kopijou draka. Kult tohto svätca sa šíril najmä v 14. storočí a stal sa patrónom viacerých miest a dedín.

Vývoj názvu obce

Dolná Lehota skôr Dolná Lehôtka (v nemčine Peterslehotta; v maďarčine Alsószabadi), staršie názvy obce:

  • 1424 – Petwrlehota
  • 1455 – Lehota Petri
  • 1464 – Petrik Lehathaya
  • 1528 – Inferior Lehotha
  • 1536 – Lehotka
  • do 1907 – Alsólehota

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Osobnosti obce

Rodáci

  • Krištof Škultéty (* 16. storočie), prvý kníhtlačiar v Banskej Bystrici.
  • Severín Škultéty (* 1550 – † 30. jún 1600, Bardejov), evanjelický kňaz, pedagóg, náboženský spisovateľ.
  • Adalbert Šimšík (* 1900 – † 1982), huslista, učiteľ hry na husle, husliar samouk, ktorý učil na základnej škole a hru na husliach na Ľudovej škole umenia a na Pedagogickom inštitúte v Banskej Bystrici. Zhotovoval nástroje podľa Stradivariho modelu, čiastočne z polotovarov. Jeho husle z roku 1966 sú vo vlastníctve Literárneho a hudobného múzea (LHM) v Banskej Bystrici, kde je uložené aj zariadenie jeho hudobnej dielne. Získal ocenenie v súťaži výrobcov ľudových nástrojov v Detve (1980).[5]
  • Koloman Šimšík (* 1905 – † ?), technický úradník, husliar samouk, ktorý sa husliarstvu venoval od roku 1951 a zhotovoval husle podľa Stradivariho modelu (od roku 1962). Posledné z jeho dielne (1962) vlastní LHM v Banskej Bystrici.[6]
  • Ivan Bella (* 21. máj 1964), bývalý slovenský stíhací pilot a prvý slovenský kozmonaut. Do vesmíru letel v roku 1999.[7]

Referencie

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ Dolná Lehota [online]. Najkrajší kraj. Dostupné online.
  5. ↑ Klimová, Anna; Némethová, Mária; Lauková, Oľga, edi. (2002a), „Šimšík, Adalbert“, Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000, Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, str. 188, ISBN 8085169622 
  6. ↑ Klimová, Anna; Némethová, Mária; Lauková, Oľga, edi. (2002a), „Šimšík, Koloman“, Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000, Banská Bystrica: Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici, str. 188, ISBN 8085169622 
  7. ↑ SÜLE, Peter; SÜLE, Peter, ml. Encyklopédia miest a obcí Slovenska. Lučenec : PS-LINE, 2005. 960 s. ISBN 80-969388-8-6. S. 522.

Externé odkazy

Iné projekty