Dionýz Kubík (* 23. júl 1749, Nitra – † 17. september 1811, Prievidza) bol slovenský básnik a zberateľ ľudovej slovesnosti.
Životopis
Študoval na viacerých školách na Slovensku (Brezno, Krupina, Prievidza, Nitra, Trenčín, Banská Štiavnica, Sabinov), ale tiež v maďarskom Veszpréme. Pôsobil ako stredoškolský profesor v Banskej Štiavnici, no pre ťažké zdravotné problémy (reuma a srdcové problémy) napokon odišiel do kláštora v Prievidzi, kde aj zomrel.
Tvorba
Venoval sa zbieraniu latinských a slovenských ľudových piesní a básní. Z troch spevníkov, ktoré vydal, sa zachovali len dva (jeden slovenský a jeden latinský), pričom slovenský spevník je najúplnejším zachovaným spoločenským spevníkom z konca 18. storočia. Obsahuje žartovné, ironické, satirické, naturalistické piesne, menej tiež piesne na vážne témy a sociálne piesne. V latinskej zbierke piesní sú zozbierané najmä príležitostné básne a pijanské, študentské a zbojnícke piesne. Obe diela sa nachádzajú v Literárnom archíve Matice slovenskej v Martine.
Dielo
- 1791 – Slovenské piesne (Cantiones slavonicae), zbierka slovenských ľudových piesní a básní
- 1795 – Knižočka piesní (Libellus cantionum), latinské piesne a básne
