Digitálna fotografia, na rozdiel od filmovejfotografie, používa elektronické zariadenia na zachytenie statického obrazu a následné obrázkov v binárnej forme. Toto uľahčuje ich úpravu na osobných počítačoch a taktiež schopnosť okamžite vidieť nasnímané obrázky vo fotoaparáte a prípadne vymazať tie nevydarené.
Digitálne fotoaparáty už predstihli v predaji filmové fotoaparáty a zahŕňajú funkcie, ktoré na filmových fotoaparátoch neexistujú, ako napríklad schopnosť nahrávať video alebo zvuk, prípadne na nich vykonávať rôzne zmeny a používať efekty, ktoré pri klasickej fotografii na film boli a stále sú nemysliteľné. V súčasnosti aj mnohé ďalšie zariadenia, ako napríklad mobilné telefóny, tablety, hybridné hodinky či multimediálne okuliare (Google Glass) už tiež zahŕňajú možnosť snímať obraz.
Princíp funkcie
Cez optickú sústavu šošoviek je svetlo zaznamenávaného obrazu privedené na obrazový senzor (alebo aj obrazový snímací čip), ktorý pracuje na fotoelektrickom princípe. Dopadnuté svetlo vygeneruje elektrický náboj, ktorý je následne spracovaný v obrazovom procesore. Ten na základe informácií ako je luminozita a chromatická informácia pomocou vnútorného algoritmu vypočíta výsledný surový obraz a odošle na uloženie do digitálnej pamäti.
Senzory
Existujú dva hlavné typy senzorov:
CCD - starší a jednoduchší typ obrazového senzora. Kvôli vzrastajúcim nárokom na rozmery a funkcie je jeho používanie v moderných zariadeniach na ústupe a je stále viac nahradzovaný CMOS senzormi ako napr. APS.
Prenos a ukladanie nasnímaných dát
Nasnímaný obraz sa podľa typu zariadenia a účelu použitia prenáša na diaľku prostredníctvom kábla, bezdrôtovo alebo ukladá priamo na flash pamäť vnútri zariadenia.
Prakticky všetky digitálne fotoaparáty v súčasnosti používajú flash pamäte bez pohyblivých častí, ale v skorých digitálnych fotoaparátoch, ako napríklad Sony Mavica, sa na ukladanie nafotených snímok používali aj 3.5" diskety alebo v neskorších verziách aj 8 cm nahrávateľné CD-R médiá.
Typy použitia
Digitálna fotografia ako záznam statického obrazu je kvôli prudkému technologickému pokroku na ústupe, ale ešte stále má svoje nezastupiteľné miesto v mnohých oblastiach použitia, najmä tam, kde je nutný trvalý alebo okamžitý obrazový záznam, pričom prenos či úschova plynulého videozáznamu nie je z mnohých dôvodov možný alebo vhodný, prípadne žiadúci. Najčastejším dôvodom je to, že trvalý prenos alebo záznam pohyblivého obrazu má nepomerne vyššie nároky na prenosovú sústavu, prípadne na kapacitu záznamového média. Taktiež kladie vyššie nároky na spotrebu elektrickej energie, čo je v prípade niektorých mobilných zariadení, bez možnosti pripojenia na elektrickú prenosovú sústavu významný faktor.
Okrem klasických digitálnych fotoaparátov na osobné alebo profesionálne použitie, existujú aj menej známe spôsoby využitia digitálnej fotografie v súčasnosti:
bezpečnostné kamerové systémy. Obrazový záznam musí byť nezriedka typu "non-stop" (trvale vo dne aj v noci), ale pre schopnosť analýzy zaznamenanej situácie/osoby sa nevyžaduje záznam plynulého pohyblivého obrazu (videa). Preto sa podľa typu situácie napríklad zaznamenáva plynulá a nepretržitá sekvencia statických fotografií, pri rýchlosti kolísajúcej medzi 5 obrázkami za sekundu až po 1 obrázok každých 5 sekúnd. Medzi najčastejšie použitia patrí záznam z nestrážených objektov alebo priestranstiev, zastávok hromadnej dopravy, staničných priestorov, letiskové haly, bezpečnostný záznam osôb používajúcich bankomaty, v kritických priestoroch a pod.
fotopasce. Skryté alebo autonómne zariadenia, slúžiace aj pre bezpečnostné účely, resp. odhaľovanie trestnej činnosti. Často sa tiež používajú v oblasti prírodných vied, geológii či zoológii na záznam pohybu zveri, ľudí, prírodných aktivít.[1] Zariadenie je nezriedka zamaskované kamuflážou a nečinné až do chvíle, keď nastane situácia, pre ktorú bolo zariadenie namontované. Pohyb človeka alebo zvieraťa a ich vstup do zorného poľa fotoaparátu je detegovaný pomocou senzoru, ktorý aktivuje spúšť a záznam. Ten sa priebežne kontroluje a archivuje pracovníkmi a obsluhou daného zariadenia. V súčinnosti so seizmickými detektormi slúžia fotopasce aj na zachytenie prebudenej aktivity či výbuchov sopiek, gejzírov, prameňov, prírodných katastrof v rizikových oblastiach (požiare, lavíny) a pod.[2]
time-lapse záznam (Časozberný záznam). Jedná sa o druh záznamu, ktorý je určitou kombináciou fotopasce a kamerového systému. Základom je prispôsobený fotoaparát alebo podobné zariadenie, ktoré trvale, často aj po dobu niekoľko rokov, zaznamenáva určitú aktivitu určitej oblasti. Rýchlosť zaznamenávaných fotografií sa líši podľa druhu použitia, od cca jednej snímky každú sekundu, až po jednu snímku za niekoľko desiatok minút či hodín. Záznam sa ukladá buď vo forme série fotografií, alebo plynulého videozáznamu. Tento záznam sa buď prenáša na vzdialené miesto uloženia, alebo ukladá na veľkokapacitnú internú pamäť a priebežne spracúvava. Time-lapse znamená časovú komprimáciu, resp. zrýchlený záznam, kde je napr. v priebehu minúty videozáznamu zachytená aktivita, ktorá prebiehala v reálnom čase celé hodiny, dni, prípadne aj dlhšie.Toto slúži zväčša na zachytenie udalostí alebo zmien, ktoré sú voľným okom nepostrehnuteľné, ale dokazujú určité vážne zmeny - napr. biologické, geologické, geotermálne, sopečné, zmeny spôsobené ľudskou činnosťou apod.
Bežné rozlíšenia
Bežné rozlíšenia fotografií. V kolónke fotoaparát sú uvedené fotoaparáty, ktoré dosahujú túto veľkosť pri ich maxime.
